Maggiori informazioni sul libro
O režisérovi, ktorý najmä v šesťdesiatych rokoch minulého storočia žal svetovú slávu, doteraz niet v slovenskej kinematografickej literatúre ani dlhšej štúdie. Tým cennejšie je, že o reflexiu, nie o jeho filmovej poetike, ale o reflexiu antropologickú či existenciálnu sa pokúša esejista Július Vanovič, známy nielen príťažlivosťou svojho podania, ale aj mysliteľským, existenciálnym ponorom a empatiou do diel a osobností autorov, o ktorých píše. Kniha Za kulisy života ako prvá svojho druhu na Slovensku práve v tomto čase vlády bezcenného filmového priemyslu, ktorému holdujú televízie a kinosály všetkých kontinentov, hovorí o Ingmarovi Bergmanovi ako o veľkom nielen umelcovi, ale aj mysliteľovi, akomsi hovorcovi nášho existenciálneho údelu, priam ako o našom ľudskom bratovi, skrátka ako o niekom, kto na filmovom plátne najúplnejšie, najhlbšie a filmovo najsugestívnejšie vyslovoval pocity, neistoty, úzkosti a beznádej, slovom existenciálny svet človeka 20. storočia. Nenútene a zaujímavo analyzuje svár „démonských hlasov“ v samotnom Bergmanovi a spôsob ich prenášania do diela.
Acquisto del libro
Za kulisy života, Július Vanovič
- Lingua
- Pubblicato
- 2011
- Rilegatura
- (In brossura)
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Za kulisy života
- Lingua
- Ceco
- Autori
- Július Vanovič
- Editore
- F.R. & G.
- Pubblicato
- 2011
- Formato
- In brossura
- Pagine
- 180
- ISBN10
- 8089499082
- ISBN13
- 9788089499083
- Serie
- Valutazione
- 5 su 5
- Descrizione
- O režisérovi, ktorý najmä v šesťdesiatych rokoch minulého storočia žal svetovú slávu, doteraz niet v slovenskej kinematografickej literatúre ani dlhšej štúdie. Tým cennejšie je, že o reflexiu, nie o jeho filmovej poetike, ale o reflexiu antropologickú či existenciálnu sa pokúša esejista Július Vanovič, známy nielen príťažlivosťou svojho podania, ale aj mysliteľským, existenciálnym ponorom a empatiou do diel a osobností autorov, o ktorých píše. Kniha Za kulisy života ako prvá svojho druhu na Slovensku práve v tomto čase vlády bezcenného filmového priemyslu, ktorému holdujú televízie a kinosály všetkých kontinentov, hovorí o Ingmarovi Bergmanovi ako o veľkom nielen umelcovi, ale aj mysliteľovi, akomsi hovorcovi nášho existenciálneho údelu, priam ako o našom ľudskom bratovi, skrátka ako o niekom, kto na filmovom plátne najúplnejšie, najhlbšie a filmovo najsugestívnejšie vyslovoval pocity, neistoty, úzkosti a beznádej, slovom existenciálny svet človeka 20. storočia. Nenútene a zaujímavo analyzuje svár „démonských hlasov“ v samotnom Bergmanovi a spôsob ich prenášania do diela.