Parametri
- 384pagine
- 14 ore di lettura
Maggiori informazioni sul libro
Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.
Acquisto del libro
Panovnícka moc v stredoveku, Martin Štefánik
- Lingua
- Pubblicato
- 2022
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Copertina rigida)
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Panovnícka moc v stredoveku
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Martin Štefánik
- Editore
- Veda
- Pubblicato
- 2022
- Formato
- Copertina rigida
- Pagine
- 384
- ISBN10
- 8022419761
- ISBN13
- 9788022419765
- Serie
- Valutazione
- 5 su 5
- Descrizione
- Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva. Veľká Morava mala základné atribúty stredovekého štátu, avšak úplnú monarchickú moc dobudoval zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. s pomocou cirkevnej organizácie a kristianizácie. Vývoj panovníckej moci možno sledovať na charakteristických parametroch, ako sú vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa snažil zabezpečiť si podporu veľmožov rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov, avšak jeho majetok sa zmenšoval. Schopnosť lavírovania medzi rôznymi záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.