Maggiori informazioni sul libro
Rast spotreby energie nie je priamo úmerný rastu populácie. V roku 1965 bola priemerná spotreba energie na obyvateľa cca 1 tona ropného ekvivalentu, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo 1,8 tony. V rozvinutých krajinách sa spotreba na obyvateľa štvornásobne prevyšuje tú v rozvojových krajinách. Posledné dve dekády sa vyznačujú honbou po energetických zdrojoch, pričom najväčší svetoví ekonomickí hráči využívajú všetky prostriedky, vrátane vojenských a politicko-ekonomických tlakových techník. Nárast cien ropy a zemného plynu motivoval transnacionálne spoločnosti investovať do nových technológií a nákladných nálezísk. Avšak hrozby znečistenia životného prostredia, najmä vodných zdrojov, viedli k odloženiu alebo zákazu exploračných a produkčných aktivít v mnohých európskych krajinách. Napriek tomu, kvôli globálnym geopolitickým zmenám a vysokým cenám, existuje tlak na politikov, aby povolili ťažbu týchto zdrojov. Vysoká závislosť EÚ od dovozu energetických komodít z nestabilných regiónov ohrozuje jej energetickú bezpečnosť. Preto je nevyhnutné, aby sa tejto otázke venovala pozornosť nielen výskumnými inštitúciami, ale aj decíznou sférou v úzkej spolupráci s nimi, aby sa našli optimálne riešenia pre energetickú bezpečnosť.
Acquisto del libro
Energetická bezpečnosť Európskej únie so zameraním na ropu a zemný plyn, Saleh Mothana Obadi, Matej Korček
- Lingua
- Pubblicato
- 2014
- Rilegatura
- (In brossura)
Metodi di pagamento
Ancora nessuna valutazione.
- Titolo
- Energetická bezpečnosť Európskej únie so zameraním na ropu a zemný plyn
- Sottotitolo
- Teoretické pohľady a empirické dôkazy
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Saleh Mothana Obadi, Matej Korček
- Editore
- Veda
- Pubblicato
- 2014
- Formato
- In brossura
- ISBN10
- 8022413860
- ISBN13
- 9788022413862
- Serie
- Descrizione
- Rast spotreby energie nie je priamo úmerný rastu populácie. V roku 1965 bola priemerná spotreba energie na obyvateľa cca 1 tona ropného ekvivalentu, zatiaľ čo v roku 2012 to bolo 1,8 tony. V rozvinutých krajinách sa spotreba na obyvateľa štvornásobne prevyšuje tú v rozvojových krajinách. Posledné dve dekády sa vyznačujú honbou po energetických zdrojoch, pričom najväčší svetoví ekonomickí hráči využívajú všetky prostriedky, vrátane vojenských a politicko-ekonomických tlakových techník. Nárast cien ropy a zemného plynu motivoval transnacionálne spoločnosti investovať do nových technológií a nákladných nálezísk. Avšak hrozby znečistenia životného prostredia, najmä vodných zdrojov, viedli k odloženiu alebo zákazu exploračných a produkčných aktivít v mnohých európskych krajinách. Napriek tomu, kvôli globálnym geopolitickým zmenám a vysokým cenám, existuje tlak na politikov, aby povolili ťažbu týchto zdrojov. Vysoká závislosť EÚ od dovozu energetických komodít z nestabilných regiónov ohrozuje jej energetickú bezpečnosť. Preto je nevyhnutné, aby sa tejto otázke venovala pozornosť nielen výskumnými inštitúciami, ale aj decíznou sférou v úzkej spolupráci s nimi, aby sa našli optimálne riešenia pre energetickú bezpečnosť.