Slavomír Michálek Libri

The narrative explores the complex Czechoslovak-American dispute over monetary gold seized by Nazi Germany in the 1930s and later discovered by American forces in a German salt mine post-World War II. Over 37 years, the gold became a focal point of diplomatic tensions and negotiations, culminating in its return to the Czechoslovak State Bank in February 1982. This account sheds light on the intricate diplomatic maneuvers that shaped the relationship between Communist Czechoslovakia and the USA, contributing to the understanding of Cold War dynamics and modern European history.

Milan R. Štefánik is a principal figure in modern Slovak history. Who were those that followed him? We chose six diplomats for this study: Osuský, Hurban, Palic, Slávik, Krno and Papánek. Including Štefánik, these were seven brave men, seven diplomats, seven Slovaks who left a substantial and permanent mark on Czechoslovak diplomacy and Slovak-American, or more accurately Czechoslovak-American, relations in the 20th century. In addition to diplomats, they were legionnaires, writers, poets, politicians and international lawyers. Their exciting lives and professional careers are a result of not only the era they lived in, but also the context and conditions which influenced their actions.

Czechoslovakia played an important role within the Soviet bloc, yet its history remains under-researched. This monograph blends historical analysis of the superpowers’ foreign policies with an assessment of their impact on Czechoslovakia and its position within the Soviet bloc. The book thereby places Czechoslovakia on the map of Cold War history, i. e. the era of “mutually assured destruction” that lasted almost half a century. It provides a lucid introduction to some milestones in international Cold War history in their relation to Czecho-Slovak history. The book’s novel contribution is to explain Czechoslovakia’s domestic situation during the Cold War from the “outside”. Drawing on extensive source materials of Slovak, Czech, American, and Russian provenance, it provides a more comprehensive understanding of post-war Czecho-Slovak history while also contributing to general knowledge about the nature and impact of the Cold War.

Zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie, Banská Bystrica 14. - 15. apríla 2005.

V moderných dejinách Slovákov a Čechov neustále nachádzame nové, dosiaľ plnohodnotne nespracované témy a udalosti. Medzi takéto nespracované, navyše top-atraktívne témy patrí i osud československého menového zlata. A o ňom je táto kniha „Československé menové zlato 1938 - 1982“. Československé menové zlato začalo písať svoju pohnutú históriu koncom 30. rokov dvadsiateho storočia v čase oklieštenia a rozbitia Československej republiky. Vtedy bolo násilne a bezprávne ukoristené nacistickým Nemeckom. Na sklonku druhej svetovej vojny ho objavila americká okupačná armáda v soľných baniach v Merkers pri Aachene a stalo sa na dlhých takmer 37 rokov súčasťou komplikovaných československo-amerických vzťahov a hospodársko-obchodných a politicko-ideologických medzinárodných sporov a konfliktov. Až vo februári 1982 sa jeho adekvátna časť opäť vrátila do trezoru Štátnej banky československej v Prahe. Aj dnes je zlato významné medzinárodné médium, ktoré sa vo svete ochotne prijíma, no menej ponúka. Platí to všeobecne pre všetky bohaté či chudobné štáty, malých či veľkých hráčov svetovej politiky. V živote každej krajiny má nezastupiteľné miesto.

Dejiny sú niečo čo sa dá niekedy ťažko pochopiť – neriadia sa logikou, neplynú pokojnými riekami a historici ich „sledujú“ a vysvetľujú často príliš komplikovane. Samozrejme, nikto čitateľov nenúti prijať všetko, čo napíšu. Je to jednoduchá rovnica. Platí však aj to, že historici jediní môžu meniť dejiny... Štvrtým dielom „zadných dverí“ nechceme meniť dejiny. Skôr ponúkame pútavou formou a selektívne zrkadlá našej minu­losti, od dôb Veľkej Moravy až po Mečiara a Klausa. Nazreli sme do života stredovekých kráľov i bežných ľudí, nositeľov modernej doby – politikov, vzdelaných žien, kultúrnu elitu i takmer bezmenných „pešiakov“. A namiesto záveru si prečíta­te o histórii liečby rakoviny prsníka naprieč storočiami. Všetci poznáme Milana R. Štefánika a mnohí niečo viete zo života Mateja Korvína, cisára Jozefa I., vynálezcu Štefana Baniča, herečky Poly Negri, politika Milana Hodžu či diplomata Henryho Kissingera. Málokto však počul mená ako Bianca Cappello, Simon Georg Sina, Ľudovít Haan, Štefan Lux, Otto Ohlendorf či Fidél Palffy alebo Fanny Burneyová...

V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Dejiny sú plné paradoxov, prekvapivých zvratov a, našťastie, aj kuriozít a zaujímavostí. Zišlo by vám niekedy na um, že bobra kedysi radili medzi ryby – dávno pred tým, ako sa začali za prvej republiky v Bratislave činiť prví tunajší developeri? A že Grétka, pestúnka, ktorá sa starala o Stefana Zweiga, keď bol dieťa, bola len jednou z mnohých slovenských dievčat, ktoré žili a pracovali vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia? A, ruku na srdce, aj o Borgiovcoch vie väčšina len to, čo im sprostredkoval populárny televízny seriál. V pokračovaní Histórie zadnými dverami si okrem príbehov zaujímavých postáv z minulosti môžete prečítať aj o tom, ako vyzeral život československých vojakov v exile počas druhej svetovej vojny, ako vznikal prvý film o Štefánikovi, o pomerne neznámych kapitolách studenej vojny a aj o tom, aké boli prvé dámy, ktoré stáli po boku významných amerických a sovietskych štátnikov. Autormi tretieho zväzku úspešnej série sú aj tentokrát historici z Historického ústavu SAV.

Kniha dvoch historikov Dr. Michala Štefanského a Dr. Slavomíra Micháleka vznikala počas niekoľkých rokov. Autori v nej využili svoje dlhoročné výskumy z obdobia studenej vojny, československo-amerických a československo -sovietskych vzťahov a iných kľúčových dobových otázok, ako aj publikované práce o predmetnom období. Monografiu koncipovali ako spojenie historickej analýzy politiky veľmocí s kontextuálnym dopadom na Československo a jeho miesto v rámci sovietskeho bloku. Takáto netradičná historická optika, tak povediac pohľadom „z vonku“ na domáce pomery, navyše z pera slovenských historikov, je v slovenskej historiografii výnimočná, a, treba povedať, že z hľadiska oboch autorov aj profesionálne odvážna. Neskromne sa však nazdávajú, že ich práca, opierajúca sa o obsiahly pramenný materiál slovenskej, českej, americkej a ruskej proveniencie, prinesie plnší pohľad, ktorý poznanie studenej vojny, tvoriacej základný vzorec svetových, európskych i česko-slovenských dejín druhej polovice dvadsiateho storočia, nesporne obohatí.