Známy kňaz páter Jozef Michalov, SVD nám predkladá úvahy o desiatich Božích. Pre Mojžiša a jeho ľud mali byť akousi smerovkou do zasľúbenej zeme. Takouto smerovkou či pilierom majú byť aj pre nás, moderných ľudí dvadsiateho prvého storočia. Tak ako rieka potrebuje koryto, aby sa nevylievala z brehov, aj človek potrebuje oporu či vodítko, teda prikázania. Vydanie prvé
„Človek chce vedieť, kde je, čo je, čo má robiť a čo ho čaká? Neistota a pochybnosti robia človeka nestálym, povrchným, nedôstojným, často arogantným a vo všetkom vidí nepriateľa, alebo prepadá do extrému, že sa rozhodne pre to, čo mu momentálne lahodí, čo ho uspokojí aj keď nie natrvalo, ale aspoň na určitý čas, kým nenájde niečo lepšie. Kým nenájde to, čo je pravdivé a čo je isté. Človek hľadá niečo, čomu sa hovorí pravda. Po latinský veritas, po nemecký die Warheit, po anglický the truth (verity) a po francúzsky la vérité. Toto hľadanie privedie človeka len k jednej pravde, k prvej príčine jeho existencie, k pravdivej príčine jeho pôvodu a k príčine pôvodu jeho priestoru, v ktorom sa nachádza. Ak sa človek túla v priestore hmoty, nenájde odpoveď, lebo vo svojej duchovno-hmotnej podstate cíti, čím nie je, že nie je len zmeniteľná a pominuteľná hmota, ale že je niečo viac, čo nekončí v hrobe alebo v peci krematória."
učitel, lékar a Pán prírody
Význam činnosti misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave bol mnohokrát opísaný a hodnotený. Rovnako boli hodnotení vládcovia Veľkej Moravy a Panónie. Nesporný prínos práce bratov zo Solúna nie je možné spochybňovať. Naopak, ich práca na Veľkej Morave znamená počiatok nielen kresťanstva reálne žitého, ale aj počiatok kultúry nášho národa. Je len škoda, že mnohí byzantológovia vo svojich prácach sa sústredili na kultúrny prínos, ale duchovný prínos ponechali bokom. Lenže práve duchovný prínos tejto misie je hlavný a dôležitejší, pretože duchovné povznesenie človeka lepšie chápe potrebu kultúry života. Toto veľmi dobre chápali kniežatá Rastislav a Koceľ. Obidvaja bratia mohli urobiť veľkú kariéru v Byzantskej ríši, ale rozhodli sa pre prácu na Božom dvore, a nie cisárskom. Toto rozhodnutie a spôsob života plný utrpenia ich natrvalo zapísalo do zoznamu nebeských šľachticov, ktorí používajú večnú slávu Pána a Kráľa celého sveta a vesmíru. Patrí im úprimná nehynúca večná vďaka za všetko čo pre Slovákov a Slovenov urobili.
