V Tektonike sa autor knihy zbavoval tézovitých tvrdení na margo vývoja formotvorných princípov v hudbe 20. storočia – viac je tu pozoruhodných analytických prienikov k niektorým momentom z tvorby vybraných skladateľov, napr. Stravinského, Hindemitha, Prokofjeva, Šostakoviča, Szymanowského a dôstojné miesto patrí aj V. Novákovi.
Autor sleduje životnú a predovšetkým umeleckú cestu jedného z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov, autora opier Krútňava a Svätopluk a mnohých symfonických diel.
Autor sleduje životnú a predovšetkým umeleckú cestu jedného z najvýznamnejších slovenských hudobných skladateľov, autora opier Krútňava a Svätopluk a mnohých symfonických diel.
Táto práca profesora Jozefa Kresánka priniesla vo svojej dobe (1951) fundamentálny syntetický pohľad na slovenský hudobný folklór, opierajúci sa o autorovu bohatú erudíciu, pramenný výskum, všetky dosiaľ jestvujúce materiálové zbierky ľudovej hudby, ale aj o metodológiu, ktorá má svoje korene v štrukturalizme humanitných vied. Stala sa nielen základnou prácou slovenskej etnomuzikológie, ale aj autorovou prvou veľkou syntézou, ktorá v zrelom veku vyústila do sumarizujúcej trilógie o základoch hudobného myslenia človeka. Autorove myšlienky môžu nepochybne aj dnes pôsobiť inšpiratívne nielen pre etnomuzikológov a záujemcov o hudobný folklór, ale aj v celej oblasti humanistiky.
