Tadeusz Breza Libri

Vypravěčem a hrdinou je svědomitý a neprůbojný úředník, ktorý sňatkom s dcérou zamestnávateľa prenikol do prostredia, ktorému sa nedokázal prispôsobiť a kde sa nedokázal presadiť. Po smrti svojej ženy privedie do rodiny svojho priateľa, ktorý po sňatku so sestrou zosnulej bez námahy získa postavenie, o ktorom hrdina iba sníval a úplne ho zatieni. Vtedy vypravěč podľahne mučivej a neovládateľnej závisti, ktorá urobí z jeho života peklo a ktorá nakoniec vedie k tragickému vyvrcholeniu. Brezov román je v podstate monografiou o závisti, jej štúdiou a analýzou, rozborom jej príčin a dôsledkov.

Autor charakterizuje a predstavuje Vatikán cez ľudí, ktorí k nemu patria, ktorí ho tvoria. Našiel si k nim prístup a z čitateľa robí účastníka bezprostredných stretnutí a rozhovorov.

Autor zachycuje Polsko v prvních letech po válce a líčí neuvěřitelné věci, které se tam děly. Na velkém plátně uvádí podvodníky, ztroskotance, vyděrače a zbabělce často determinované válečnou minulostí, v níž ztratili svou čest i svědomí, a postavy ztracených synů a pobloudilých dcer vrátivších se domů.

Dielo sa pokúša riešiť problémy súčasného Poľska nie tézovito, ale hlbokou analýzou života, postavenou na znalosti ľudí. Hlavnou postavou je inteligent Uriaszewicz, jeden z tisícov vzdelancov, ktorí zavlečení ideológiou vlastnej triedy musia si pomaly z kroka na krok vydobýjať "miesto pod slnkom" v novom spoločenskom poriadku, pred ktorým ušli.

Spisovateľ, ktorý pôsobil ako kultúrny atašé poľského veľvyslanectva v Ríme, otvára pred čitateľom "bronzovú bránu", jeden zo slávnostných vchodov do vatikánskych palácov. Zoznamuje ho s ovzduším, myšlienkami a konaním dnešného Vatikánu, ktorý sa musí vyrovnávať so zložitými problémami, pred ktoré ho stavia zmenený svet. Kniha končí smrťou pápeža Pia XII. Na mnohých miestach sa do problematiky Vatikánu prelína aj problematika Poľska.