Jana Juráňová Libri

V próze Jany Juráňovej sa rozprávačka vydáva na introspektívnu cestu po svojich spomienkach na mladosť a dospelosť, ktoré sú prepojené s rodinným zázemím. Oslava šesťdesiatky bratranca, konajúca sa podľa pevných pravidiel strednej vrstvy na vidieku, slúži ako impulz pre asociačný prúd rôznych drobných príbehov z nepísanej rodinnej histórie. Prítomné aj neprítomné postavy z jej života, vrátane tých, ktoré pozná len z rozprávania, sa pred ňou odvíjajú. Keď sa dej preklopí do nečakanej udalosti, rozprávačka sa stáva priamou účastníčkou diania. Autorka skúma korene a minulosť, nie v historickej, ale v mentálnej a emocionálnej podobe, a skúma, ako sa vytesnené dianie z normalizačného obdobia sedemdesiatych a osemdesiatych rokov vplietlo do osudov ľudí a ovplyvnilo naše vnímanie reality, rozhodovanie a posudzovanie súčasných udalostí. Jana Juráňová, prozaička a dramatička, sa vo svojej literárnej činnosti zaoberá rôznymi témami a žánrami, pričom jej dielo získalo viaceré ocenenia a uznania. Píše aj pre deti a jej hry sa uvádzajú na slovenských javiskách. Získala štátne vyznamenanie za zásluhy o rozvoj demokracie a ochranu ľudských práv.

Zábavná a múdra knižka (nielen) pre mladšie teenagerky. Justínka, dievčinka, ktorá bude mať 14 a ktorú častejšie volajú Sojka, sa díva na svet a vidí v ňom kadečo. A aj nad tým premýšľa. Do jej úvah sem-tam vplynú Juráňovej krátke a jadrné interpretácie známych ľudových rozprávok.

Autorka sa cez príbeh mladej ženy na starom portréte ponára do životov iných, aby do nich vtiahla aj nás: so zmyslom pre kontrast detailne konkretizuje priestory, do ktorých jemne a hĺbavo skicuje protagonistky svojej prózy (ja-rozprávačku, Editu, Mačku, Soňu, Marišku...) a ich interakcie s okolím. V útržkoch minulosti sa tu zrkadlí súčasnosť a vice versa.

V poradí jedenásty zborník radu Aspekty vznikol v rámci spolupráce partnerských organizácií z Českej republiky, Poľska, Ukrajiny a Slovenskej republiky so Zastúpením Nadácie Heinricha Bölla vo Varšave. Spoločnú tému tohtoročného projektu určila otázka, ako sa utváral rodový diskurz počas dvoch desaťročí po páde totality. V ASPEKTE sme nazvali svoj projekt “20 rokov po: rodové aspekty novej verejnosti“ a sústredili sme sa na momenty zrodu a pôvodné feministické východiská prvých skutočne verejných tém rodového diskurzu na Slovensku.

Násilie a jeho následky - od týrania v súkromí po politický teror. Kniha profesorky psychiatrie na Harvardovej univerzite je široko koncipovaná práca o psychickej traume ako dôsledku prežitého násilia. Masové ukrutnosti, ktoré sa napáchali počas vojen v Európe, Ázii a Afrike, pritiahli medzinárodnú pozornosť k devastujúcemu účinku násilia a vyústili do poznania, že psychická trauma je celosvetový a univerzálny jav. Násilie sa však nestáva "len tak", a nech sa týka jednotlivej osoby, alebo celých skupín ľudí, vždy ide o to, že ten, kto má moc, zneužíva svoje postavenie. No kým politické zajatie vo všeobecnosti vnímame a registrujeme, domáce zajatie, v ktorom trpia ženy a deti, veľmi často nevidíme. Výskum psychickej traumy spôsobenej násilím je teda zákonite politická vec. Jedinečným prínosom knihy je spôsob, akým autorka prepája súkromný svet osôb, ktoré prežili násilie, a spoločenský kontext, ktorý svojou štruktúrou umožňuje násilie páchať.

Ružena, Klára, Elena, mama. A jedna rodinná oslava, kde je takmer všetko inak. Alebo je všetko práve že tak. A jeden pohreb na konci. Ženské postavy Jany Juráňovej sa nemôžu sťažovať na to, že by zanikali v Žene, ktorú nielen literatúra tak často ťahá za nohy. Ženy sú orodovnice. Alebo kradnú mužov iným ženám, alebo sú krkom, čo hýbe hlavou, i keď veľmi dobre vieme, že je ľahšie pohnúť čímkoľvek iným než takou hlavou. No a tie ostatné sú orodovnice.

Judith Butler je profesorkou na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Teoreticky sa venuje problematike moci, rodu, sexuality, jazyka a identity. Kniha Trampoty s rodom významným spôsobom ovplyvnila myslenie nielen v akademických kruhoch, ale aj v iných štruktúrach spoločnosti. Autorka knihy Judith Butler je dnes, dvadsaťštyri rokov od prvého vydania knihy Trampoty s rodom, intelektuálkou globálneho významu. Svedčí to o troch veciach: Po prvé, že problematika rodu sa stala predmetom záujmu v mnohých nových prostrediach, nepatriacich do tradičných vládnucich centier produkcie poznania, a to tak z disciplinárneho,ako aj geografického hľadiska. Po druhé, že myslenie autorky sa sústreďuje na otázky ľudskej existencie v širokom význame, no najmä vo chvíľach, keď ľudským bytostiam hrozí neexistencia. Po tretie, že sa Butler usiluje o také sprostredkovanie svojich postojov a argumentov, ktoré je zrozumiteľné v rôznych kontextoch.

Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) sa vo svojej korešpondencii s manželkou Ilonou (1856 - 1932) odhaľuje ako nežný snúbenec a milujúci manžel. Listy, písané takmer tridsať rokov, sú pokojné, vrúcne a naplnené každodennosťou, pričom zachytávajú jedinečný príbeh ich celoživotného vzťahu, rozprávaný z jednej strany, keďže Ilonine odpovede sa zachovali len útržkovito. Väčšina korešpondencie sa sústreďuje na obdobie pred svadbou a krátke obdobia odlúčenia, najmä počas básnikových pobytov v kúpeľoch. Tieto listy otvárajú obraz manželského spolužitia a zachytávajú život na Slovensku z prelomu 19. a 20. storočia, pričom zachytávajú aj stálosť lásky v každodenných premenách a príbeh jazyka. Hviezdoslav sa odhaľuje ako komentátor rodinného a spoločenského diania, starostlivý domáci pán a občas aj ako advokát, čo bolo jeho pôvodné povolanie. Kniha, zostavená spisovateľkou Janou Juráňovou, ktorá sa vzťahu Pavla a Ilony Országhovcov venovala aj vo svojom románe, ponúka kompletnú korešpondenciu a bohatý doplnkový materiál, pričom vyniká grafickým spracovaním. Juráňová sa vrátila do archívov, aby na tento vzťah nazrela inými očami.

Kniha rozhovorů s Agnešou Kalinovou (1924–2014) zachycuje její život jako silný osobní příběh, neodmyslitelně spojený s politickými zvraty 20. století. V první části vzpomíná na šťastné dětství v Prešově, které skončilo s nástupem agresivního nacionalismu. Před deportací uniká do Maďarska, kde se skrývá v katolickém klášteře a později v Budapešti. Po válce se dozvídá o tragickém osudu prešovské židovské komunity, včetně svých rodičů. V poválečné části vzpomíná na víru v novou svobodnou společnost a na studia, rodinný život s manželem Ladislavem Jánem Kalinou, který ji ovlivnil v její kariéře jako překladatelky a novinářky. Práce v týdeníku Kultúrny život jí přinášela radost, avšak s nástupem perzekucí v 50. letech se objevily obavy a strach. Po uvolnění v 60. letech zažila novou éru strachu během normalizace, kdy byla její rodina pronásledována a manžel zatčen. Přesto se nevzdává a v roce 1978 se s rodinou vystěhuje do Německa, kde pracuje v Rádiu Svobodná Evropa až do roku 1995. Její vzpomínky ukazují, jak důležité pro ni bylo svobodně vyjadřovat své názory a zachovat si lidskou důstojnost i v těžkých časech.

Vormittags fällt es Ľudmila leicht, unsichtbar zu sein. Vor den Ambulanzen ist der Andrang groß. Sie hat gelernt, sich etwas abseits zu setzen und auf die Frage, ob sie auf eine Untersuchung warte, unsicher zu nicken oder einfach zu lächeln. Als Achtzigjährige kann sie sich das erlauben. Ihre wievielte Nacht war das in dem stillgelegten Wartezimmer? Egal, zum Glück ist es nicht weit bis zur Cafeteria … Der Journalist Miloš sucht seit Jahren nach einem Thema, das er als Sujet für einen Kriminalroman nutzen könnte, doch auch auf diesem Gebiet überholen die gierigen Jungspunde ihn ständig. Sobald die Presse etwas Interessantes vermeldet, schreiben sie schnell ein Buch, ein anderer dreht danach eilig einen Film, alle haben das Gefühl, dass die Gesellschaft wahnsinnig gespiegelt ist, und die Welt dreht sich weiter, nur bei Miloš wächst der Frust. Außerdem hat er gerade einen eingeschlagenen Schädel. Zum Glück kann er schon aufstehen und sich etwas aus der Cafeteria holen ... Miloš findet Ľudmila, doch wird er auch „seinen Kriminalfall“ finden?

Vo svojej novej knihe spojila známa prozaička a dramatička Jana Juráňová tri cudzie príbehy: sú civilné, uštipačné, ironické, melancholické, detailné, nahnevané, rezignované aj vyrovnané, no predovšetkým zrelé, plné rešpektu voči životnej sile svojich protagonistiek. V prózach Zuzana a zopár starcov, Obeť a Cudzí príbeh tematicky spracováva mediálnu manipuláciu, brutálnu vraždu a účelovosť vo vzťahoch, venuje sa skryto i otvorene tolerovanej sociálnej nespravodlivosti a sleduje, ako súčasný bežný život často vyrastá z vlákien minulého režimu a aké metódy klamania nám pomáhajú ukryť pred nami samotnými to, čo vidíme.

Dvojknižka a dvojcédečko Miniromány je výsledkom spojenia snáh Artfora a Slovenského rozhlasu: 35 v priemere trojminútových textíkov, 35 asi trojstranových nahrávok. Alebo naopak. Na tom koniec koncov nezáleží. Dôležité je, že na Slovensku sa píše.

Jana Juráňová nadväzuje románom NANIČHODNICA na svoje prózy zo súčasnosti (Utrpenie starého kocúra, Orodovnice, Nevybavená záležitosť, Cudzie príbehy). Zosnovala ho okolo osemdesiatničky Ľudmily, neviditeľnej starej ženy, ktorá nikam nepatrí. Napriek tomu či práve preto cez osud bezprizornej Ľudmily prenikáme do rôznych prostredí od zdravotníctva, charity, médií až po politiku, ako aj do životov tých, ktorí ich zaľudňujú novinára Miloša, bývalého politika Eliáša a jeho manželky Dorotky, lekára Igora, celebrity Lindy. Stávame sa svedkami príbehu starej ženy Ľudmily, ktorej sa život skomplikoval po smrti jej spriaznenej duše Marieny. Ako sa spoločnosť stavia k pomoci človeku, ktorý prišiel o svoje bývanie i o najbližších? Kniha Naničhodnica je sondou do zdravotníckeho prostredia, i prostredia médií, tzv. celebrít i ľudí, ktorí sú okato spokojní so sebou a svojím kresťanským prístupom k životu. Kto z nich Ľudmilu zachráni?

Knižný rozhovor so známou tvárou Kultúrneho života a Slobodnej Európy - novinárkou, redaktorkou, prekladateľkou a filmovou i politickou publicistkou Agnešou Kalinovou je prvou publikáciou nového radu Rozhovory ASPEKTU. S Agnešou Kalinovou sa zhovárala Jana Juráňová, aby si pre seba aj pre nás ´zopakovala´ vraj krátke, ale o to úmornejšie 20. storočie.

Jana Juráňová síce s Hviezdoslavom žiť nestihla, zato našla v zaprášených archívoch a svojej nemóresnej fantázii kontúry Ilony Országhovej, rodenej Novákovej. Náplňou života pani Hviezdoslavovej nebol nikto iný ako On, veľký básnik. A hoci Ilonin život po smrti muža stratil svoju náplň, nestratil význam. Odkedy sa on pominul telesne, starala sa o jeho dielo, o to, čo po ňom zostalo. A bolo sa o čo starať.

Smutmosmiešne poviedky známej slovenskej prozaičky o nebeských aj pozemských láskach. Ilustrácie pre túto knižku poskytla zo svojho diela Bird's-eye view (2006) Pavlína Fichta Čierna, ktorá v mnohých dielach prekračuje sféru výtvarného umenia a zasahuje do oblasti sociológie, psychológie a medicíny. Potom v zime nadišiel čas zabíjačiek a ujo mi povedal: „To prasa, čo sme zabili, sa podobalo na toho tvojho Neckářa, malo oči tak blízko pri sebe." Urazená som odišla, bolo mi do plaču. Moja sokyňa vyhrala. Na jej Gotta si nikto netrúfol. Prasa, ktoré viselo rozpolené na hákoch, už nemalo hlavu, žiadnu tvár. Ženy umývali črevá, aby krvavničky a jaterničky nesmrdeli. Potom sa podával ovar. Keď ma nikto nevidel, chodila som kradnúť soľ zo stola v kuchyni. Oblizla som si prst, namočila do soli a znovu oblizla. Zakaždým som si sľúbila, že to bolo naposledy, ale o chvíľu som to urobila znovu. Premýšľala som, či je to krádež a či sa mám z toho vyspovedať.

Moderná súčasná hra, ktorá sa umeleckými prostriedkami vyjadruje k existenčným problémom našich čias. Hovorí o našej biede, falošnom vlastenectve, o zbabelosti, o provincionalizme, zmarených životoch.Cez štúrovské ženy vyvstávajú čítankoví superkladní hrdinovia štúrovskej generácie ako ľudia s mnohými charakterovými chybami. Grotesknou formou stavia na hlavu jednu vyše storočie pretrvávajúcu paradigmu, ktorá sa bezprostredne dotýka identity a občianskeho povedomia každého Slováka a Slovenky.

Novela s podtitulom Mor(t)alitka čerpá zo zákulisia literárneho sveta s jeho snobizmom a egocentrizmom. Predovšetkým je však o násilí ukrytom v slove, v zobrazovaní. Ak sa v literatúre stáva z poníženia ženy verejná vec "duchovnej kultúry", nemusí to zostať vždy bez dôsledkov. Tak je to aspoň v tejto malej detektívke, ktorá je zároveň aj zlomyseľnou ponáškou na "vznešenú" literatúru.

Divadelné hry (Salome Misky strieborné, nádoby výborné Tajomstvá Trúdy H. Topenie žiab Reality snov Medzi zrkadlami a hviezdami Sochárka Camille Claudel Zbombardujte kráľa a vojačikov smiechom) slávnej slovenskej spisovateľky, ktorých uvedenie - už od osemdesiatych rokov 20. storočia - vždy sprevádzal veľký záujem. A aj inscenovanie spĺňalo očakávania verejnosti i divadelníkov. Hneď Salome v interpretácii Jany Bittnerovej patrila k vrcholom vtedajšej divadelnej sezóny. Dnes je Jana Juráňová uznávaná autorka a (nielen) ako spoluzakladateľka Aspektu patrí k známym osobnostiam Slovenska, ktorých meno je spojený s podstatnými a dôležitými občianskými aktivitami. Zborník obsahuje divadelné i rozhlasové hry tejto autorky. Úvod ku knihe O antiiluzívnosti drámy napísala Dagmar Kročanová.

Bubliny jsou další z řady knížek pro děti, které srozumitelným a inspirativním způsobem dětem pomáhají uvědomit si své hranice a tím respektovat hranice jiných - lidí, ale i zvířat a věcí. Bubliny malým čtenářům vyprávějí, ptají se a apod. rozum i fantazii.

Kultová Lekáreň U Salvátora ožíva v novej rozprávkovej knihe významnej autorky Jany Juráňovej. Knižka vyjde v rámci oceňovanej edície „Bratislavské rozprávky“, vydávanej občianskym združením Bratislavské rožky. SO SALVÁTOROM je príbeh trinásťročnej Cecilky a jej starej mamy „bab – Inky“, ktorý sa odohráva v súčasnej Bratislave. Pridajte sa k babke a vnučke na ich prechádzke mestom a jeho dejinami! Detský i dospelý čitateľ sa z knihy dozvie zaujímavosti nielen o samotnej dnes už kultovej Lekárni u Salvátora, ale aj o osobnostiach či udalostiach, ktoré formovali dnešnú Bratislavu. Text knihy významnej autorky Jany Juráňovej z edície Bratislavské rozprávky dopĺňajú kresby talentovanej ilustrátorky Lucie Žatkuliakovej, ktorá Lekáreň u Salvátora stvárnila na grafike legendárnych Čiernych dier.

Antológia poézie, prózy, drámy a lit. kritiky slov. autorov.

Ženy boli často v histórii predmetom výmenného obchodu medzi mužmi. A hoci nastala doba, ktorá rovnosť žien a mužov považuje za legislatívne samozrejmú, ešte stále možno ženy predávať — legálne (v reklame) i nelegálne (na nútenú prostitúciu). Táto publikácia, ktorá nadväzuje na Ružový a modrý svet rodových stereotypov, prináša pestrý textový i obrazový materiál o tom, ako sa žena stáva tovarom, ale aj o tom, ako sa tomu — najmä v pedagogickej praxi — dá predchádzať.

Co máme na mysli, keď hovoríme o telách v divadle? Telo je neoddeliteľnou súčasťou divadelnej produkcie a ovplyvňuje spôsob, akým ju vníma obecenstvo. Publikácia skúma komplexný vzťah medzi divadlom a telesnosťou, pričom sa opiera o príklady súčasného divadelného umenia. Odhaľuje napätia medzi telesnosťou, konkrétnymi telami, jazykom a pohybom v divadle. „Táto kniha presne odhaľuje, ako dnes uvažujeme o tele,“ hovorí Marina Abramović. Edícia zahŕňa sériu knižiek, ktoré skúmajú interdisciplinárnu energiu divadla a performancie, kladú otázky o vzájomných súvislostiach medzi divadlom a svetom. Každú knihu napísala významná osobnosť z oblasti divadelnej vedy, ktorá sa zaoberá kritickým myslením v tejto disciplíne. Colette Conroy, prednášajúca teóriu drámy na Royal Holloway, sa zameriava na znevýhodnenie v aplikovanom divadle. Jana Juráňová, spisovateľka a prekladateľka, preložila dielo viacerých významných autoriek a je spoluzakladateľkou feministického projektu ASPEKT. V súčasnosti pracuje aj v Divadelnom ústave ako redaktorka.

Dve novely Jany Juráňovej, ktorá sa už zapísala do povedomia slovenskej kultúry svojím osobitým pohľadom a individuálnym rukopisom, tvoria svojrázny dvojportrét. Jeden mýticko-všeplatný a jeden groteskne skarikovaný obraz tej istej životnej situácie.

Druhý zväzok série Aspekty je logickým pokračovaním aktivít feministického vzdelávacieho a publikačného projektu Aspekt. Piata žena vychádza ako súčasť kampane piata žena. Obsahuje informačný a argumentačný materiál, faktografické údaje o rozšírenosti násilia na ženách, mýty a stereotypy, ktoré zahmlievajú podstatu tohto druhu násilia a znemožňujú, aby sa tie, čo toto násilie prežívajú, domohli svojich občianskych a ľudských práv. Publikácia Piata žena aj kampaň piata žena chcú predovšetkým násilie páchané na ženách jasne pomenovať a ukázať, že toto násilie nie je problémom jednotlivých žien, ale štruktúrnym javom, ktorý spoločnosť nemôže ďalej tolerovať.

Ako prozaička upútala J. Juráňová pozornosť v 90. rokoch na stránkach Slovenských pohľadov, kde uverejnila niekoľko poviedok. Kritikov dráždil jej vecný, „bezfarebný“, „antiliterárny“ štýl typu Novej vecnosti, akým opisovala život naivných a nevydatých žien. Autorka poviedky neskôr publikovala v tejto zbierke Zverinec.

Prvý zväzok série Aspekty je venovaný mimoriadne aktuálnej a politicky výbušnej téme: reprodukčným právam občianok a občanov na Slovensku. Reprodukčné práva sa týkajú zásadných práv a slobôd a súvisia s ľudskými a občianskymi právami, politikou, filozofiou, etikou, výchovou, psychológiou, vedeckým pokrokom, spoločenskými konvenciami, kultúrnymi zvyklosťami, mocenskou štruktúrou spoločnosti, kvalitou života... a ešte s mnohým iným. Tento výber dokumentov, štúdií, výskumov a beletrie vychádza z postoja otvorenosti, postoja, ktorý zastáva politické hľadisko možnosti voľby pre ženu.

Príhody a skúsenosti kreatívca Dobroša Dobríka pichľavým drobnohľadom Jany Juráňovej. Prečo sa Dobroš nemusí zastreliť a kto to vlastne je – to všetko prezradia čítavé príbehy z pera známej slovenskej spisovateľky. Dobrošove osudy sprevádzajú fotografie z predstavenia Bábkového divadla na Rázcestí Júlie Meinholmové Citová výchova hadej ženy.