Laureata in drammaturgia cinematografica e televisiva e sceneggiatura, questa autrice ha esordito letterariamente nel 2003 con una raccolta di poesie. Il suo lavoro è caratterizzato da profondità e introspezione, basandosi sui suoi studi e sul suo periodo creativo iniziale. Successivamente, ha ampliato la sua carriera poetica attraverso diverse raccolte successive, consolidando il suo posto nel panorama letterario. Oltre alle proprie pubblicazioni, contribuisce attivamente alla comunità letteraria come co-fondatrice di un prestigioso premio letterario.
Každý uteká iným spôsobom. Postavy v tejto knihe unikajú k zvieratám a k umeniu, hľadajú rozlet v neustálom ohrození. Modrosleposť je román o vlastných väzeniach a bludnom hľadaní cesty von. O zvieratách v nás, mučených, slobodných aj divokých. O zvieratách, do ktorých vkladáme svoje predstavy o sebe.
Piate poetické dielo Kataríny Kucbelovej, básnická skladba s názvom k bielej, vychádza deväť rokov po zbierke básní Vie, čo urobí. Autorka v zbierke premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity a popritom vo svojich textoch prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Prekvapivé, myšlienkovo i obrazovo silné básne zbierky môžu pôsobiť ako znepokojivé záznamy toho, čo žijeme, platné aj dnes. V najnovšom autorkinom diele, v básnickom príbehu, ktorý čitateľ práve dostáva do rúk, sa nachádzame niekde celkom inde. Príbeh aj príbeh v príbehu sa rozvíjajú takmer filmovým rytmom, oko kamery – oko autorky sa približuje pomaly a dlhšie zotrváva, aj keď strih je dynamický.
Prvé tri básnické knihy poetky Kataríny Kucbelovej vyšli v krátkom časovom období rokov 2003 – 2008. S odstupom dvanástich rokov od vydania poslednej z tejto trojice sa ukazuje, že im nemožno uprieť istú zomknutosť a majú spoločné motívy, básnické stratégie, poetiku a výraz.„Možno je to náhle zdanie poriadkuv čiastočkách rozptýlených meandrujúcicha pulzujúcich pozorovaní, ktoré tvoria deň,v sérii snímok dychu ustrnutého v ľade. Alebo je to niečo ako šok, strach a radosť zo strmého zastavenia, keď sa zotrvačnosťouz vecí a dejov zrazu odlepia významy a všetko tak možno vidieť celkom odznova, holotropný zážitok. Niečo z toho, alebo možno ešte niečo celkom iné v tom je, že poézia Kataríny Kucbelovej priťahuje. Obsedantne. Od samého začiatku.“
Aj novú zbierku Kataríny Kucbelovej charakterizuje rezervovaný jazyk. Ale s osobnejšími témami získal nový náboj. Autorka vychádza z rámca každodennej životnej skúsenosti, ako ho určujú rodinné vzťahy, väzby na domov a na dôverne známe lokálne spoločenstvo. Namiesto evokovania idyly sa však sústreďuje na naše temnejšie tradície, ako sú zatrpknutosť, strach, predsudky, intolerancia, agresivita. Znepokojujúce čítanie bez lacného imitovania katarzie. Poézia, s ktorou to čitateľovi myslí.
Tretia básnická kniha Katarína Kucbelovej Malé veľké mesto zobrazuje fenomén mesta ako premietacej plochy kolektívneho prežívania súčasného stavu sveta. Zároveň aj individuálny osud, konkrétny príbeh ako súčasť kolobehu širšie koncipovaného sveta, urbánnej reality. Autorku zaujíma spôsob a miera situovanosti človeka v súčasnej civilizácii, jeho ašpirácie a neschopnosť zasiahnuť alebo sa prispôsobiť jej chodu, ako aj vplyv architektonických výdobytkov postindustriálnej spoločnosti na jednotlivca. Skladba zaujme nielen tematickým zameraním, ale aj spôsobom výstavby veršov, minimalistickým výrazom a akcentovaním poínt.
Debutant Memfer ponúka doposiaľ nevídaný typ na pomedzí poézie a prózy, akési mémpunkové básne v próze. Estetické chvenie sa objavuje v zlomoch, montážnych prechodoch, rýchlych obrazových premenách. Rovnako rýchlo, ako sa menia obrazy, sa mení aj výraz: humorné sekvencie prechádzajú rýchlym strihom do irónie, trpkosti či chladného odstupu, ale vzápätí sa lyrický subjekt otáča k silnej senzibilite, citovosti, až na hranicu akceptovateľnej miery nadnesenosti či nostalgie.
Knižný debut poetky, scenáristky a dramaturgičky narodenej v Banskej Bystrici (1979). Publikovala v rôznych časopisoch a periodikách.