Stanislav Háber Libri

„Sú tajomstvá, ktoré môžeme spoznať, ak máme dostatočne slobodné srdce,“ vraví Miki, jedna z postáv Háberovho románu, svojmu bratrancovi. A nám zostáva iba dodať, že slobodné srdce a najmä myseľ musel mať predovšetkým autor, keď v zdanlivo prostom príbehu situovanom do prelomových rokov tesne pred tzv. Nežnou revolúciou a dlhé roky po nej zachytil najdôležitejšie, zväčša temné stránky prechodu od totalitného zriadenia k demokracii. Robí to však s takou ľahkosťou, že čitateľ ponorený do priam detektívneho príbehu troch kamarátov ani nevníma, o akých vážnych veciach Háber píše. A v tom je jeho majstrovstvo. Strhnúť čitateľa napínavým, miestami aj humorným dejom, a zároveň ho donútiť premýšľať. Kričiace kamene možno prečítať na jeden dych, ale k takejto knihe sa čitateľ rád vráti aj po rokoch.

Skutečný příběh nemanželského syna rakouského císaře Franze Josefa a české prostitutky, který se narodil 17. 2. 1900 ve Vídni a zemřel 11. 8. 1986 v Košicích, je jako procházka peklem na zemi. Josef Pollák prožil na vlastní kůži hrůzy první světové války na Piavě, ve druhé světové válce ho mučilo gestapo, nakonec utekl z koncentračního tábora, aby ho vlastní matka ve Vídni zapřela a Rusové nad ním vynesli ortel smrti zastřelením. Přežil, pak ho mučila StB bičováním u železniční tratě ze Spišské Nové Vsi do Popradu po roce 1948, aby ho nakonec zavřeli jako politického vězně do Jáchymova. Nakonec kvůli nízkému důchodu pracoval až do osmdesáti let života jako recepční v Grand hotelu ve Starém Smokovci ve Vysokých Tatrách. Kniha je přitom velmi veselá, plná humoru a vtipu, protože Josef Pollák byl celý život velice veselý člověk, a možná proto se mu podařilo tímto peklem, kterým mu byl život na zemi, procházet tak lehce až 86 roků.

Voľné pokračovanie románu Sme samý lepší chlap

Je to fikcia? Pravda? Výmysel? Opis reality? Z odborných posudkov príbehu vyplýva, že opäť u Stanislava Hábera nejde o „tuctovú literatúru“. Je to dané ako multižánrovou rovinou, tak samotnou „osobnosťou autora“. Len na prvý pohľad by sa dal príbeh zaradiť do kategórie „krimi či thriller“, lenže posudzovatelia sa zhodujú, že v románe existuje významná rovina „mystických a ezoterických motívov, ktoré nevdojak navodzujú predstavu odkazu na Everettovu teóriu paralelných svetov“. Príbeh z nedávnych čias rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov je však prepletený praktikami tajných služieb, ktoré sú napriek „svojej komplikovanosti v podstate zrozumiteľné všetkým milovníkom dobrodružných žánrov“. Otázky viny a trestu sa spájajú s karmickým nadpozemským motívom, ktorý azda každého čitateľa prekvapí.

Čo majú spoločné nobelisti Borges, Marquéz, ale aj americkí velikáni London, Dick, či Bukowski a ruský autor Paustovský spolu s britským klasikom Shawom, prípadne s indickým guru Srí Chinmoyom a českou legendou Karlom Krylom? V 35 novej knihe autora Stanislava Hábera sa dozviete prekvapivé súvislosti spojené aj s Kempenským a Abhinavaguptom, či so svätými Jánom Pavlom II a s Matkou Terezou z Albánska, s Fontánou pre Zuzanu, ale aj celým radom slovenských osobností z oblastí umenia a vedy. Ako v predslove predpovedá česká poetka Jarmila Moosová, autor Stanislav Háber je naďalej svojský a prekvapujúci autor, ktorý získal celý rad domácich aj českých literárnych ocenení.

V knihe próz Timrava je divoká čierna voda s podtitulom ...šír lásku, ty kompót... autor Stanislav Háber konštatuje, že pomenovanie Slovák kedysi znamenalo synonymum pre človeka. Zmena nastala 12. októbra 2022, keď terorista zabil dvoch mladých mužov, Matúša a Juraja, len preto, že patrili k menšine. Láska je najvyššou hodnotou a každý miluje rovnako, vrátane ľudí z LGBTIQ komunity. Vedci medzi prvými odsúdili tento strašný čin a definovali lásku ako silnú náklonnosť k osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti, nezávisle od pohlavia. Autor reflektuje absurdity súčasnosti, pričom spomína Andyho Warhola, ktorý mohol rozvíjať svoj talent ako člen LGBTIQ komunity, zatiaľ čo v Slovensku pretrváva nepochopenie inakosti. Úryvok z knihy zachytáva Sesiho, námestníka legendárneho ministra kultúry Miroslava Válka, ktorý mal inšpiratívne schopnosti a miloval kone. V divadle sa objavil v dobovom kostýme z prvej svetovej vojny, a keď sa vracal cez starý Most Červenej armády, stretol prekvapenú starú pani. Na jej otázku, kde sa vzal, vtipne odpovedal, že prichádza z frontu, hoci od vojny uplynulo tridsať rokov.