Juraj Dolník Libri

Jazyk vzniká zo sociálnej praxe a súčasne ju formuje, reprodukuje a rozvíja. Je prostriedkom na zachovanie sociálneho života a prispôsobenie sa meniacim potrebám členov spoločnosti. Pre pochopenie jazykovej reality je nevyhnutné zohľadniť existenciu jazyka v sociálnej praxi. Kniha ponúka komplex konceptov, ktoré sú kľúčové pre pochopenie interakcie nositeľov jazyka v komunikácii a ich vplyvu na kultivovanie sociálneho života. Zdôrazňuje kultúru jazykovej komunikácie ako prostriedok kultúrneho vzostupu a ukazovateľ kultúrnej úrovne spoločnosti. V tomto rámci sa objasňuje inkluzívna komunikácia, podporujúca sociálny pohyb k inkluzívnej spoločnosti, a rekonštruujú sa procesy formovania subjektu takej komunikácie. Výklady sú založené na analýzach z perspektívy praktického jazykového odborníka, ktorý ovláda jazyk prostredníctvom praxe, čo môže viesť k konfliktu so školeným odborníkom. Tento konflikt odhaľuje rozpor medzi jazykovým citom a teoretickými znalosťami. Sledovanie jazyka z pohľadu jazykovej praxe vedie k otázke autentického kultivovania jazyka a podnecuje kritické vyrovnávanie sa s konceptmi jazykového znaku a systému. Kniha je určená lingvistickej odbornej verejnosti a môže zaujať aj odborníkov v sociálnych a humanitných vedách, ako aj študentov tretieho stupňa univerzitného štúdia.

Autor v publikácii reaguje na tri fundamentálne otázky: Z čoho vzišla teória spisovnej slovenčiny a jej kultivovania? V čom spočíva odborný spor, ktorý je sprievodným príznakom vedeckého poznáva