Peter Mišák Ordine dei libri (cronologico)

Ukrajinská ľudová rozprávka je v Európe, možno aj vo svete známa ako jedno zo špecifík kultúry národov Ukrajiny. Táto kultúra je neodmysliteľnou súčasťou svetového kultúrneho bohatstva. Už takmer šesť storočí významne ovplyvňuje prinajmenšom európske kultúrne povedomie. Predložený výber predstavuje kolekciu zaujímavých a sčasti aj menej známych rozprávok a príbehov, ktoré sú vybraté z dostupných prameňov a starostlivo prerozprávané do „dnešného“ a najmä detskému čitateľovi zrozumiteľného jazyka. Kniha je určená čitateľom od 8 do 12 rokov.

V rušnom osemnástom storočí sužovali celé Slovensko vzbury, povstania, vojny i rozličné choroby. Povstalecké i vládne vojská brali ľuďom v chudobných drevorubačských osadách a dedinách na Horehroní aj to najposlednejšie. Útlak a bieda boli ich každodenným údelom. Mnohí sa s tým odmietli zmieriť a brali spravodlivosť i svoj osud do vlastných rúk. Legendárnymi sa stali horehronskí drusovia alebo tovariši smelého remesla, ktorých vrchnosť nazývala jednoducho zbojníkmi. Skoro všetky príbehy, ktoré vám vyrozpráva táto kniha, sa naozaj stali. O najznámejšom horehronskom zbojníkovi Jakubovi Surovcovi nezachovala ľudová pamäť toľko piesní a legiend ako o terchovskom Jurovi Jánošíkovi, ktorý sa viac ráz objavuje aj v našej knihe. Stretneme tu však i Jánošíkovho kamaráta Martina Mravca, o vyše sto rokov mladšieho Miša Vdovčíka a ďalšie známe osobnosti slovenského zbojníckeho neba. Čriepky príbehov zozbieral a umne pospájal pozorný historik a spisovateľ František Kreutz z ľudovej tradície i z mestských kroník a ďalších zachovaných prameňov. Knihu o ťažkom živote Horehroncov a o smelých skutkoch ich ochrancov a naprávačov panských krívd ponúkame ako ďalší dielik do mozaiky povesťovej mapy Slovenska.

Kolekcia troch poviedok autora, ktorého tvorivým priestorom je viac poézia a publicistika, než próza, má predovšetkým prezentačný charakter. Každá z troch próz je samostatnou „vzorkou“ etáp, resp. období autorových tvorivých úsilí v oblasti krátkej epiky, pričom spoločným menovateľom, skrytým pod slovom „modrá“ je premenlivosť autorského (azda viac spoločenského) videnia skutočnosti v čase. Poviedka Silviino modré obdobie je prevzatá z čitateľsky úspešnej zbierky poviedok Pointa smrť (2007). Je čiastočne upravená. Druhá poviedka Štúdia v modrom je psychologicko-reflexívny pokus o portrét intelektuálky, ktorej život sa zmenil na tragédiu. Trojicu dopĺňa autorsky najmladší text Modrá krv o pokračovateľke šľachtického rodu, ktorý si svoj pôvod prenáša netradične nie v mužskej, ale v ženskej vetve. Poviedky sa vyznačujú štýlovou vybrúsenosťou a čistotou jazyka, zmyslom pre detail a bohatosťou poetických obrazov.

Do povesťovej mapy Slovenska pridávame knihu, aká u nás ešte nebola. Unikátne príbehy, ktoré si medzi sebou rozprávali ľudia z hustých karpatských lesov a prekrásnych Polonín od čias, keď kraj spravovali chrabré rusínske kniežatá, krivdy naprávali statoční zbojníci a svet ľudskej fantázieovládali bájne bytosti, draci, čerti, víly a kamenní strážcovia pokladov. Príslušníci počtom neveľkého národa Rusínov žijú medzi nami, ani o tom veľmi nevieme. Obývajú kraj na východ od Vysokých Tatier až do Poľska a na Ukrajinu pozdĺž oblúka, ktorý tvoria hrebene a horstvá Karpát. Veľa ich žije na Podkarpatskej Rusi, ktorá bola svojho času súčasťou Slovenska. Žijú tu najmenej tak dlho, ako toto územie obývame my Slováci spolu s ostatnými slovanskými národmi. Krása a jedinečnosť povestí zo zázračnej studnice rusínskej ľudovej slovesnosti až chytá za srdce a uchvacuje. Veríme, že naši čitatelia budú rovnako očarení, ako boli autori tejto knižky, do ktorej prerozprávali aspoň malú časť rusínskeho povesťového pokladu.

Detská publikácia Brezulienka prekvapuje svojou invenciou vo videní autorky- fotografky a textov Petra Mišáka. Ide o hravé a dôvtipné spracovanie poézie v súzvuku s obrazom. Nie nadarmo sa autor skvelých poviedok, povestí a očarujúcej poézie spojil tentoraz so skúsenou fotografkou a vytvorili nádherné brezové skrývačky pod názvom Brezulienka. Veršovaný text je miestami až hádankový, rytmicky vyvážený, obsahovo i lexikálne primeraný detskému veku. Nádherné sú fotografie Evy Kuciakovej Humajovej, ktorá z vlastnej tvorby dokázala vybrať tie najkrajšie, rozprávajú nám svoj vlastný príbeh... Ľahko zapamätateľné verše určené pre vek od 4 do 7 rokov a možno aj viac, sú toho dôkazom. Môžeme povedať, že je to originálne spracované dielko, ktoré má aj svoj výchovný podtón. Je šťastím, ak sa dvojica významných autorov stretne a dokáže spoločne vykúzliť vtipné básničky plné príbehov, ktoré by nikto nečakal práve na kmeni stromov.

Zbierka povestí a príbehov približuje kraj pod Trenčianskym hradom, niekdajším sídlom Matúša Čáka, hrdého pána Váhu a Tatier. Vraj na hrade zhromaždil obrovské poklady, a viete, kde tie skončili? Povesť nás však vedie oveľa ďalej do minulosti, približuje časy, keď jaskyňu na trenčianskej Skalke obývali pustovníci Svorad a Benedikt, i tie dávne časy, keď šašo rozveselil krutého veľmoža Ctibora a ten mu za to postavil hrad - viete ktorý?

Peter Mišák, PhDr. (1950), učiteľ, redaktor, odborný redaktor, zostavovateľ, literárny kritik a publicista, básnik a prozaik, je autorom šiestich kníh básní, z ktorých kritiku zaujali najmä kompozícia Rozhovor na ulici (2009) a zbierka Rút (2014). Venuje sa aj literatúre pre deti a mládež (tri zväzky povestí v spoluautorstve s P. Vrlíkom, jedna samostatne a jedna v spoluautorstve s J. Skovajsom, výber a prerozprávanie menej známych rozprávok zo zbierky Pavla Dobšinského). Po desaťročnej pauze prichádza opäť so zbierkou krátkych próz - poviedok. Voľne nadväzuje na čitateľsky úspešnú knihu Pointa smrť (2007). Alicine psy sú svedectvom doby, ale aj nevšedným "vhľadom" do ľudských duší, úsilím o portrétovanie človeka v zápase o seba samého, v ktorom sú tienisté i svetlejšie stránky jednotlivcov (ak chceme, tak aj "hrdinov") v približnej rovnováhe. Dobro nevíťazí vždy nad zlom a ani zlo nemá ustlané na ružiach. Akúsi magickosť vnášajú do príbehov nevšedné pointy, ústiace neraz až do bizarností.

Poklady v tejto knihe nazhromaždil pred dávnymi rokmi múdry muž Pavol Dobšinský. Je ich veľmi veľa, sám by to nezvládol, a tak do svojej zbierky pridal aj to, čo už pred ním nazbierali iní, ale aj to, čo mu pomáhali zbierať jeho priatelia. Počúvali rozprávky od starých ľudí v chalupách po dedinách na celom Slovensku. Zapisovali ich, aby sa ich krása a múdrosť zachovala aj pre nás. Stovky krásnych príbehov už vyšli v desiatkach kníh a mnohé generácie slovenských čitateľov si ich od detstva až po starobu uchovávali v pamäti i srdciach.

Počuli ste o chýrnych liptovských murároch, ktorí vystavali Budapešť a pochodili celý svet? Osvedčený autorský tandem dvoch Petrov sa tentoraz úspešne popasoval s neľahkou úlohou – zo zaprášených čriepkov poskladať fascinujúcu mozaiku murárskych príbehov. Dozviete sa z nej o poklade na deravom moste, o tajomstve Skalky, kamenného Mnícha, skalnej studne na vrchu Sestrč i kláštora v Okoličnom, o chýrnom majstrovi Langovi, o tom, ako bača Matúš muroval, o liptovských murároch v ďalekej Argentíne... Aj veľa ďalších neobyčajných príbehov vypadne zo starej murárskej zástery.

Slovania odpradávna verili, že dobro zvíťazí nad zlom a túto vieru si nosia v srdciach dodnes. Keď putovali do nových vlastí, i keď sa usadili, všade ich sprevádzali bohovia a bájne bytosti – vládcovia zeme i podzemia, vôd, oblohy, búrky, ohňa, dažďa... Víly, obri, škriatkovia, draci, lesnímuži, vodníci, čarodejnice, zázračné zvieratá, čo vedeli hovoriť, i ľudia, čo rozumeli zvieracej reči. Zozbierali sme pre vás čosi z dávnej múdrosti, ktorá sa zachovala v košatej, široko rozvetvenej rodine Slovanov. O každom slovanskom národe prezradíme pár zaujímavostí a pridáme čosi z kytice najkrajších rozprávok. Dozviete sa o mocnom Maťuškovi, neposlušnom Milutínovi a jeho hroznom sne, o bosenskej Barbore, o tom, ako sa hlúpy Hans stal múdrym kráľom, ako babka premohla nenažraného Otesančeka, ako statočný Gulihrášok draka premohol a čo poradil Osud chudobnému sedliakovi... I veľa ďalších tajomstiev vás čaká v tridsiatichštyroch čarovných rozprávkach spod slovanskej lipy.

Slovenské povesti o zvonoch, nielen vypočuté od pamätníkov, od Žiliny po Komjatnú, od Strečna až Gombáš, od banských miest až po Martin...

Filozofická otázka vzniku života, jeho bytia a zmyslu, ktorá je často, či už otvorenejšie alebo skryto, prítomná v každom závažnom umeleckom diele - jej individualizácia a konkretizácia nachádza rozmanité podoby spracovania aj v slovenskej literatúre.

Aj keď je Liptov neveľký fľak zeme, rezkým krokom ho chlap od svitu do mrku prejde a ani sa pritom veľmi nezadychčí, nuž aj tak ho je na našom Slovensku dosť. Kúsoček našej povesťovej mapy sme v tejto knižke zaľudnili figharmi, muzikantmi, zbojníkmi i robotnými ľuďmi. Prešli sme sa za nimi hore strmými chodníkmi i dolu šantivým Váhom, čo v Liptove ako Biely a Čierny z dvoch mocných prameňov vyviera a čo ho Rimania pre jeho bludné cestičky Vagus (blúdivý) pomenovali. Oddávna sa píšu dejiny Liptova, z tých dáven pochodia mená riek, končiarov i miest a ľudí v nich. A staré sú aj príbehy, ktoré sme pozbierali do tejto knižky. Veľa je príbehov, čo si aj dnes v Liptove ľudia rozprávajú. Ako sme počuli, ako sme od starších prečítali a ako sme sami najlepšie vedeli, sme vám ich tu prerozprávali.

V tomto útlom básnickom skvoste sa autor ukázal ako robustný znalec atmosféry a náladových opisov, keď naplnil svoje verše zrelou pocitovosťou, intimitou i myšlienkovou naliehavosťou, čo ocení nejeden milovník poézie.