Ivan Dubnička Ordine dei libri (cronologico)

Antropológ a kulturológ Ivan Dubnička sa v monografii zaoberá konzumáciou mäsa ako jedným z determinantov evolučného vývoja Homo sapiens a zároveň ako kultúrnym fenoménom. V prvom časti monitoruje fyzickú evolúciu človeka a predstavuje teórie, ktoré tvrdia, že lov a konzumácia mäsa zásadným spôsobom ovplyvnili fylogenézu človeka. Dokazuje, že človek nikdy nebol vegetariánom, ale vždy preferoval mäso pred rastlinnou potravou. Tento fakt do veľkej miery determinoval našu evolučnú psychiku, monogamné tendencie, agresivitu, reč a vedomie, sociálne správanie, teritoriálne správanie, no tiež našu sexualitu a reprodukciu. V druhej, rozsiahlejšej časti autor mapuje rôzne spoločnosti v priestore a čase a skúma ich vzťah ku konzumácii mäsa, k jeho tabuizovaniu i k zabíjaniu zvierat. Od kmeňových spoločností sa tak dostal až k modernej spoločnosti a k módnemu vegetariánstvu. Nemalý priestor venuje aj kanibalizmu, najmä jeho symbolickej forme, ktorá pretrváva tak v náboženstvách ako aj v rozprávkach a folklóre.

Zborník obsahuje príspevky z medzinárodnej vedeckej konferencie, ktorá sa konala 23. apríla 2012 na FF UKF v Nitre. V poradí štvrtá konferencia nadväzuje na predošlé tri konferencie, ktoré Katedra politológie a európskych štúdií organizuje v jarnom období. Príspevky oscilujú na rozhraní politológie a antropológie.

Zborník obsahuje príspevky prezentované na VII. a VIII. ročníku tradičného Kolokvia, ktoré každoročne na jeseň organizuje Katedra politológie a európskych štúdií FF UKF v Nitre.

Cieľom tejto publikácie je analýza vzťahu medzi politikou, publicistikou a politickou vedou prostredníctvom používania politologickej terminológie. Jazyky uvedených sfér sa vzájomne prelínajú, hoci neraz sa ocitajú vo vzájomnom rozpore. Pojmy, ktoré sa z teoretických disciplín politických vied dostávajú do verejného diskurzu, žijú ďalej vlastným životom.

Monografia analyzuje etické normy v sociokultúrnom priestore človeka v priereze dejín, pojednáva o „evolúcii morálky“, čo je demonštrované na etickom vzťahu človek – zviera. Jej závery sú výsledkom širšieho bádateľského záberu autora v oblasti environmentalizmu.