Leo Kohút Libri

Sebareflexia Lea Kohúta odráža takzvané malé dejiny malých ľudí. Pred vznikom I. ČSR a tesne po ňom, za druhej svetovej vojny, v koncentračnom tábore. Ale hovorí i o viere v nové povojnové spoločenské zriadenie (bratislavské židovské podhradie – to bola chudoba), strety s realitou socializmu, stratu ideálov, smutné vytriezvenie, až po emigráciu. V jeho knihe defiluje množstvo neznámych drobných ľudí i známych osobností, ktorých osudy sa dotkli jeho osudu. Leo Kohút sám seba neraz hodnotí kriticky, no na druhej strane sa dovoláva aj svedomia iných. Ale nemoralizuje. Rozpráva (zaujímavo), uvažuje a nepriamo nabáda zamýšľať sa. Jeho knižka je iste zaujímavá i tým, že hovorí o „nevychladnutej“ minulosti. V druhom vydaní vyšla vlastne na objednávku čitateľskej obce.

Súbor židovských prísloví a porekadiel. Vybral, preložil a úvod napísal Leo Kohút. Na obálke reprodukcia obrazu Marca Chagala Návrat zo synagógy. Vydanie prvé.

Divadlo a dramatická tvorba lákali Lea Kohúta od rannej mladosti. Veď aj jeho veľmi úspešné spevácke vystúpenia v detstve mali čosi spoločné s javiskovou produkciou. Prvú veršovanú hru Chelm (židovské Kocúrkovo), ktorú napísal už ako dvanásťročný, uviedla s úspechom židovská organizácia AGUDA. V hre prejavil značný zmysel pre humor, a ten ho vo väčšine hier neopustil ani neskôr. Z piatich hier tohto súboru sú tri veselohry. Hra so sociálnou tematikou Vyslúžilci majú prednosť, napísaná podľa skutočných udalostí odohrávajúcich sa po prvej svetovej vojne, je však vážna dráma. Pre ochotnícke divadlá ju vydala Matica slovenská. Najzávažnejšia i najpôsobivejšia je hra Zázračný rabín v predpeklí. Miestom deja je totiž koncentračný tábor v Osvienčime. Autor, ktorý sám prežil koncentrák a ktorému v ňom zahynuli rodičia, šesť súrodencov i prvá manželka, chcel touto hrou vzdať hold umučeným židovským dievčatám a v istom zmysle sám sa vyrovnať s tragédiou holokaustu.

Biografia prvého kníhtlačiara žijúceho v Plzni, Mikuláša Štetinu Bakalára, pôvodom Slováka.