Zbierka Evy Luky Nekromantik potvrdzuje špecifickú poetiku autorky, ktorá je v slovenskej literatúre ojedinelá najmä vďaka svojej obraznosti. Tvoria ju nielen originálne motívy a postavy z rastlinnej a zvieracej ríše či mytologické a hybridné postavy, ale aj jazykové novotvary, ktoré poetka používa s takou samozrejmosťou, s akou pred nami vyrastá jej jedinečný fikčný svet.
Jemňacinky / Brutálničky poetky Evy Luky sú básnickou dvojknihou pre deti všetkých vekových kategórií. Spredu si čitateľ prečíta Jemňacinky, zozadu, keď knihu otočí dole hlavou, Brutálničky. Alebo sa sám môže postaviť na hlavu a čítať tak knihu bez otáčania. Básne o všetkom, čo sa zmestí do duše človeka. Básne, ktoré vás upokoja, rozveselia, ponoria do hmly melanchólie alebo na smrť vydesia. Básne, ktoré raz plynú kolísavo a inokedy divoko hrmocú. Básne s obrázkami, ktoré s ľahkosťou namaľovala sama autorka.
Žena v poézii Evy Luky je iracionálna, raz vyčkávajúca, pasívna, a inokedy spod kontroly sa vymaňujúca bytosť. Opúšťa odcudzený, nespoľahlivý, civilizovaný svet, v ktorom sa ľudské stalo neľudským. Preniká do magického a podmanivého univerza snov, vízií a preludov. V neraz bizarnom príbehu osobnej mytológie sa ako záchrana črtá návrat alebo zostup do zrozumiteľnejšieho sveta zvierat a rastlín. Cez zvieracie, animálne sa manifestuje bolestivo ľudské. Vzťah k mužskému partnerovi je rovnako animálny, túžba po ňom má svoj vyhrotene napätý telesný rozmer. V paralelnej existencii zbavenej ničivých nánosov kultúry sa pre ženskú hrdinku vynára priestor na zachovanie vnútornej slobody a autenticity. Jazyk Evy Luky postavený na bizarných slovách a neologizmoch je strhujúci vo svojej pitoresknosti, imaginácii a akejsi zvláštnej obohacujúcej deformovanosti. Poetika Evy Luky je svojskou a invenčnou odpoveďou na otázky smerujúce k bezvýchodiskovosti časti najnovšej básnickej tvorby.
Rozprávková sága, ktorá sa odvoláva na najlepšie knihy tohto žánru (Alica v krajine zázrakov, Čarodej z krajiny OZ, Nevedkove dobrodružstvá, Muminovci a iné). Je to fantastika zakotvená v jazyku a vychádzajúca z reči. Text dopĺňajú pôvodné perokresby autorky.
Lukina poézia spôsobuje zimomriavky, dokáže rozplakať veľkolepou jednoduchosťou, rozširuje zreničky toľkou silou lásky a erotiky, havranjelovskej ženskosti, neodolateľnej a neprekonateľnej. A pritom prináša aj pokoj – svojím čelením skutočnosti, napriek trápeniu a tŕňom. (Diana Pungeršič, slovakistka a prekladateľka poézie Evy Luky do slovinčiny)
Pozoruhodná básnická prvotina Evy Lukáčovej, ktorá vyšla pod názvom Divosestra, vzbudila svojho času mimoriadny čitateľský záujem. Sprevádzala ju aj neobvyklá priazeň kritiky a neutíchajúca pozornosť komisií rôznych súťaží, takže kniha zozbierala všetky možné ceny, ktoré na Slovensku literárnemu debutu "hrozia". Vo svojej druhej zbierke básní nám inteligentná a vzdelaná japonologička opäť ponúka lyriku živenú skúsenosťou všedného dňa, ale aj inšpirovanú legendami a mytológiou východnej kultúry, i napätiami, ktoré vznikajú tam, kde sa rôzne kultúry stretajú. Eva Luka tematizuje rovnako nehu, lásku a extázy, ako úzkosť, bolesť aj temné priepasti ženskej duše.