Naozaj len veľkí zanietenci a literárni horlivci venujú toľkú prácu, aby ponáchádzali roztratenú tvorbu Kosorkina, Danieloviča, Zorovského, Svoreňa – všetko pseudonymy, pod ktorými Samo Cambel uverejňoval. Tým väčšmi treba oceniť a uvítať vydanie, ktoré zahrnuje jeho poetickú i prozaickú tvorbu, a navyše prináša veľa poznatkov z povyhľadávanej korešpondencie jednotlivých tvorivých období. Rovnako cenné sú materiály z rodinného archívu i výroky súčasníkov, ktoré často dešifrujú prototypy, pomáhajú uzemnit Cambelovu básnickú tvorbu a vyzdvihnúť proces literárnej kontinuity Cambela ako medzigeneračného zjavu. Cambel ako prozaik zas presvedčivo ukázal, že bol nielem autorom, ktorý sa svojoz tvorbou primkýňal k súvekým literárnym prúdom, ale aj spisovateľom, ktorý vytváral most od pokukučínovskej dedniskej rozprávky k moderne. Týmto sa plne začlenil do literárneho kontextu; a práve to bolo mimoriadne žiadúce pre vydanie Cambelovho diela.…Samo Cambel – Zlomená duša. Názov z najkratšej prózy, a predsa taký charakteristický pre jej autora. Predčasná smrť, predčasný odchod z literatúry, nevšímavosť voči nemu. Dielo i meno autora zapadnuté, zabudnuté. Znova si ich pripamätať je hlavný dôvod vydania týchto zozbieraných a spolu vydaných plodov jeho života. Rovnako aj úsilie o rekonštruovanie miesta Sama Cambela vo vývine slovenskej literatúry. Veríme, že jeho dielo nezostane nepovšimnuté a nájde si cestu do rúk čitateľov.
