Marián Zouhar Libri

Zborník článkov pripravených a vydaných v tejto publikácii na počesť jubilea jedného z najznámejších slovenských filozofov, Pavla Cmoreja. Články sa dotýkajú tém, na ktorých tento filozof veľmi produktívne pracoval a stále pracuje, z oblasti analytickej filozofie, filozofie jazyka, filozofickej logiky, sémantiky, analýzy prirodzeného jazyka atď. Autormi sú známi filozofi a logici v spomínaných oblastiach, ako je Peter Pagin, Bjorn Jespersen, Marie Duží, Pavel Materna, Marián Zouhar, Jaroslav Peregrin, Petr Koťátko a ďalší.

Argumentácia je dôležitá súčasť medziľudských interakcií. Stretávame sa s ňou v bežných rozhovoroch, v článkoch uverejnených na internete a v médiách, v politických debatách, ale aj v odborných diskusiách. Monografia prezentuje argumentáciu ako činnosť, ktorej primárnym cieľom je uvádzať dôvody v prospech pravdivosti informácií, no spravidla sa používa na ďalšie ciele. Zaoberá sa štruktúrou argumentov, ich rekonštrukciou a hodnotením, rozlíšeniu rôznych druhov argumentov a podmienok ich korektného používania. Osobitná pozornosť sa venuje chybám v argumentácii a zámernému zavádzajúcemu používaniu argumentov. Problematika argumentácie a argumentov je interdisciplinárnou oblasťou siahajúcou od teórie argumentácie a logiky po psychológiu a sociálnu antropológiu. Kniha akcentuje najmä perspektívu teórie argumentácie, no poukazuje aj na presahy do iných oblastí. Objasňovanie teoretických aspektov argumentácie sa v nej dopĺňa analýzou množstva príkladov reálnych argumentov.

Logika sa zaoberá metódami, ktorých pomocou možno odlíšiť platné a neplatné argumenty. Vytvára a študuje formálne jazyky, do ktorých sa dajú argumenty z prirodzených jazykov "preložiť", aby sa zvýraznili tie aspekty, ktoré sú relevantné pre platnosť, resp. neplatnosť argumentov. Kniha Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory približuje najdôležitejšie logické systémy práve ako teórie určitých výrazov, ktoré sa uplatňujú v argumentoch. S týmto cieľom sa preberá výroková a predikátová logika (prvého rádu) a vysvetľujú sa základy niektorých tzv. neklasických logík - konkrétne aletickej, epistemickej a deontickej logiky. Cieľovou skupinou, pre ktorú táto učebnica vznikla, sú predovšetkým študenti a záujemcovia o spoločenskovedné a humanitné disciplíny. Formálny výklad jednotlivých logických systémov sa preto dopĺňa neformálnym vysvetlením základných ideí a aplikáciou aparátu daného logického systému na relevantné oblasti prirodzených jazykov.

Slovník metodologických pojmov mapuje základný „pojmový terén“, s ktorým sa stretáme vtedy, keď opisujeme, analyzujeme, interpretujeme či hodnotíme prípravu, priebeh i výsledky nejakej vedeckej práce. Výber jednotlivých hesiel vychádza z úsilia pokryť viaceré zložky konceptuálnej i empirickej práce vo vedeckom výskume. Zároveň odráža témy, ktorým sa autori tejto práce v ostatnom období venovali, a ktoré považujú za metodologicky zaujímavé. Niektoré heslá sa týkajú tém, ktoré sú dodnes kontroverzné (napríklad analógia, induktívne usudzovanie, potvrdenie či zákony prírody). Iné heslá však reprezentujú štandardné pojmy a kategórie, ktorých úzus je už dnes viac-menej ustálený (napríklad abstrakcia či hypotéza).

Kniha sa venuje sémantickej analýze kvantifikačných výrazov z prirodzeného jazyka. Je dostatočne známe, že predikátová logika nestačí na korektné zachytenie logickej formy výrokov s kvantifikačnými výrazmi z prirodzeného jazyka ani na adekvátnejšiu explikáciu ich sémantického obsahu. Približne od polovice 20. storočia preto možno zaznamenať pokusy o formuláciu teórie kvantifikácie, ktorá by nebola založená na predikátovej logike. Výsledkom je koncepcia tzv. zovšeobecnených kvantifikátorov, ktorú predstavuje aj táto kniha.

Předkládaná kniha se zabývá v současnosti velmi živě diskutovaným tématem analytické filosofie jazyka. V tradičním obrázku sémantiky byl výraz bezproblémově spjat se svým významem. Ukázalo se však, že formální sémantika se až příliš vyhýba realitě aktuálně používaných jazyků. Kontextualisté pak dokonce začali tvrdit, že význam výrazu je principiálně a podstatnou měrou určen kontextem jeho užití mluvčím. Sémantiční minimalisté jim však oponují, čímž chrání spíše původní obraz jazyka. Už z metodologických důvodů jsou sympatie Mariána Zouhara jednoznačně na straně minimalistů a kontextualistické pozice podrobuje značné kritice. Aby však mohl adekvátné reflektovat jazykové sémantické evidence, jím navrhovaná teorie významu - minimalistický indexikalismus - není extrémním minimalismem.

Zborník z XIII. Česko-slovenského sympózia k analytickej filozofii, ktoré sa konalo roku 2009 v Smoleniciach, ponúka články primárne sa venujúce problematike kontextu a významu v rôznych oblastiach skúmania. Časť príspevkov sa venuje úlohe kontextu vo filozofii jazyka a s tým súvisiacim sémantickým a pragmatickým problémom. V ďalšom okruhu príspevkov sa problematika kontextu objavuje v súvislosti s diskusiami o konkrétnych problémoch metodológie a filozofie vedy. Iné príspevky súvisia s oblasťou logiky či dejín filozofie. Zborník odráža pestrosť tém, na ktorých pracujú príslušníci relatívne malej komunity analytických filozofov v Českej republike a na Slovensku.

Referencia je jeden zo základných vzťahov medzi jazykovými výrazmi a mimojazykovými predmetmi, resp. medzi používateľmi jazyka a objektmi, o ktorých hovoria. Kniha sa zaoberá sémantickými a pragmatickými aspektmi referencie dvoch najvýznamnejších druhov singulárnych výrazov: indivíduových deskripcií, ale najmä vlastných mien. Osobitnú pozornosť autor venuje Kripkeho pojmu rigidného designátora, ktorý je v centre moderného uvažovania o vlastných menách. V tomto kontexte autor analyzuje a kriticky sa vyrovnáva s viacerými známymi teóriami referencie, a formuluje svoje návrhy, ako vysvetliť význam a referenciu vlastných mien.