Láska, porozumenie, úcta – tri atribúty vzťahu, ktoré sa z manželstva Terezy a Juraja pomaly vytrácajú. Ich synček Adam je neustálym svedkom hádok a keď do nestabilného manželstva zasiahne niekto tretí, ortieľ je podpísaný.
Tereza sa snaží zmieriť so statusom slobodnej matky, no v nečakanej chvíli spozná muža, ktorý v nej rozhorí dávno spiacu túžbu. Nad jej súkromným nebom opäť zažiari slnko.
Nič však netrvá večne. Objaví sa hrozba, ktorá sa nedá predvídať, ani zahnať mávnutím ruky. Zasahuje Terezin život bez nároku na záchranné koleso a ako živel strháva všetko, v čo doposiaľ verila.
Má ešte vôbec Tereza nádej byť opäť šťastná?
V nesprávnom čase na nesprávnom mieste? Tak by sa dal definovať bláznivý život tridsiatničky Aleny. Dozvie sa pravdu, pred ktorou dlho zatvárala oči, a musí začať odznova. Minulosť ju dobehne a stretáva sa s človekom, o ktorom si myslela, že je uzavretou kapitolou. Príbeh o žene, ktorá si uvedomila, že hlavou múr neprerazí. Podarí sa jej nájsť, čo tak dlho hľadala?
Miriam a Ján. Manželský pár, ktorý nemohol byť viac odlišný, no napriek tomu ich držalo silné puto – dcéra. Nový život v zahraničí u večnej nespokojnej svokry, otrávenej životom, narušil krehkú schránku ich vzťahu. Ján hľadal potešenie u ctižiadostivej Petry, ktorá očakávala viac, ako jej ponúkal. Pomaly sa zamotal do spleti klamstiev a vlastnou vinou prišiel o dobre platenú prácu. V bezvýchodiskovej situácii spoznal obávaného mafiána, a ten mu dal ponuku, ktorá by sa nemala odmietať. Čo by sa stalo, ak by ju Ján prijal? Zachránil by tým rúcajúce sa manželstvo? A čo Miriam, bola bez viny?
Kniha je jedinečná v tom, že opisuje príbeh z pohľadu muža aj ženy.
Les historiens ont rapidement analysé la Première Guerre mondiale, un conflit qui a façonné le XXe siècle. Les armistices de 1918, les traités de paix et les complexités territoriales qui en ont découlé ont engendré une littérature abondante et essentielle. Cependant, ces travaux ne rendent pas compte de la manière dont les peuples et les nations ont émergé de la Grande Guerre. Sous la direction de Stéphane Audoin-Rouzeau et Christophe Prochasson, une équipe internationale d'historiens explore le monde d'après 1918 : les pays vainqueurs (France, Grande-Bretagne, États-Unis), les vaincus (Allemagne, Autriche, Hongrie), les nations libérées (Belgique, Roumanie, Yougoslavie), ainsi que celles engagées dans de nouveaux conflits (Russie, Pologne, Turquie, Grèce) et les colonies. Cette période est marquée par une démobilisation, tant des combattants et des économies que sur le plan culturel. Les sociétés ont dû rétablir des relations avec d'anciens ennemis et retrouver des normes bouleversées par des années de guerre. Une dimension morale et psychologique s'ajoute, avec des commémorations liées au deuil collectif et aux traumatismes des victimes, qu'elles soient militaires ou civiles. En fin de compte, il est possible que de nombreux contemporains n'aient jamais véritablement « quitté » la Grande Guerre.
