Róbert Jakubáč Libri

Dôraz na morálny rozmer práva a ideu spravodlivosti nachádza čoraz väčšie uplatnenie pri interpretácii, resp. aplikácii právnych noriem a, samozrejme, aj v rozhodovacej praxi súdov. Zásadný význam pri presadzovaní morálneho rozmeru práva a idey spravodlivosti pri aplikácii právnych noriem v oblasti súkromného práva, resp. pri „používaní práva“ má inštitút dobrých mravov. Ako sa vyjadril Ústavný súd Českej republiky, rešpektovanie dobrých mravov patrí ku kľúčovým zásadám právneho poriadku tým, že významnou mierou prispieva k presadzovaniu spravodlivosti v právnych vzťahoch. Inštitút dobrých mravov má tiež viesť k zmierňovaniu tvrdosti právnych noriem. Dobré mravy (boni mores), hoci majú zásadný význam v oblasti súkromného práva, nie sú zákonom definované. O to náročnejšia je aplikácia tohto inštitútu v konkrétnej právnej veci. Je nepochybne hlavne na súdoch, aby s prihliadnutím na špecifické okolnosti konkrétneho prípadu posúdili, či určité konanie subjektu alebo teda výkon práva určitého subjektu je v rozpore s dobrými mravmi alebo nie je. Takéto posúdenie by však malo vychádzať z určitých pravidiel, resp. princípov. Vydavateľstvo Wolters Kluwer preto prináša na slovenský knižný trh prehľad judikatúry slovenských a českých súdov vo veciach dobrých mravov. Množstvo stanovísk slovenských a českých súdov k problematike dobrých mravov môže pôsobiť prekvapujúco, potvrdzuje však to, že myšlienka, podľa ktorej právo je umenie dobra a spravodlivosti, naberá na aktuálnosti. Pokiaľ ide o systematiku tejto publikácie, do prvej kapitoly sú zaradené stanoviská súdnej praxe k poňatiu pojmu „dobré mravy“, resp. k obsahu pojmu „dobré mravy“. Ďalšie kapitoly sú venované výkonu práva v súlade, resp. v rozpore s dobrými mravmi a následne neplatnosti právnych úkonov z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi. Samostatná kapitola je venovaná stanoviskám súdnej praxe k oprávneniu darcu domáhať sa vrátenia daru z dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov zo strany obdarovaného, keďže ide o osobitný právny inštitút. Taktiež osobitné kapitoly sú venované problematike dobrých mravov v rodinnom práve a pracovnom práve. Napokon do záverečnej kapitoly boli zaradené stanoviská súdnej praxe k špecifickým aspektom problematiky dobrých mravov. Publikácia je určená sudcom, advokátom, notárom ale aj širšej verejnosti, ktorá sa zaujíma o morálny rozmer práva.

Po publikáciách „Judikatúra vo veciach držby a vlastníckeho práva“, „Judikatúra vo veciach podielového spoluvlastníctva“ a „Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ prichádza vydavateľstvo Wolters Kluwer s. r. o. s ďalším výberom z judikatúry slovenských a českých súdov z oblasti vecných práv, a to vecných práv k cudzím veciam, resp. obmedzených vecných práv, ako sa tieto práva označujú v niektorých kódexoch súkromného práva (napr. v novom maďarskom Občianskom zákonníku a vo švajčiarskom Civilnom zákonníku). V podmienkach trhového hospodárstva majú vecné práva k cudzím veciam, a to najmä záložné právo na nehnuteľnosti, osobitný význam. Z toho dôvodu, samozrejme, nebolo možné v rámci mapovania judikatúry opomenúť ani túto problematiku. Judikáty, resp. rozhodnutia súdov, zaradené do tohto výberu, sme rozdelili do troch častí podľa delenia vecných práv k cudzím veciam v platnom Občianskom zákonníku, a to na judikáty týkajúce sa záložného práva, vecných bremien a zádržného práva. Rozhodli sme sa zotrvať pri systematike platného Občianskeho zákonníka. Súčasťou predkladaného výberu je aj niekoľko rozhodnutí, ktoré sa týkajú právnej úpravy služobností vo Všeobecnom občianskom zákonníku, keďže súdna prax neraz poukazuje práve na túto právnu úpravu. Závery, resp. dôsledky niektorých súdnych rozhodnutí (aj keď niekedy nie sú výslovne uvedené) sú mimoriadne zaujímavé. Čitateľ zistí, že do tohto výberu sme zaradili aj rozhodnutia, ktoré obsahujú takú interpretáciu relevantnej právnej úpravy, ktorá sa navzájom (podľa nášho názoru) vylučuje. Publikácia je určená predovšetkým vyšším súdnym úradníkom, sudcom, advokátom, exekútorom, notárom. Veríme, že tento prehľad judikatúry dobre poslúži čitateľom a že im pomôže zorientovať sa v zložitej problematike vecných práv k cudzím veciam alebo problematike obmedzených vecných práv.

Ďalší výber judikatúry z oblasti súkromného práva z dielne vydavateľstva Wolters Kluwer je venovaný primárne jednému zo základných ľudských práv, a to právu vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR), resp. vlastníckemu právu, ale aj nepochybne zaujímavému a dôležitému inštitútu držby. Keďže právo vlastniť majetok patrí medzi základné ľudské práva garantované ústavou, táto publikácia obsahuje pomerne veľký počet stanovísk Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR k danej problematike, prezentovaných v ich rozhodnutiach. Pri zostavovaní tohto výberu judikatúry bolo cieľom predložiť tak odbornej, ako aj laickej verejnosti komplexný pohľad na interpretáciu ustanovení právnych predpisov upravujúcich inštitút držby a vlastníckeho práva v súdnej praxi. Výber z judikatúry vo veciach podielového spoluvlastníctva a bezpodielového spoluvlastníctva je predmetom samostatných publikácii, preto sme do tohto výberu (až na niekoľko málo výnimiek) nezaradili rozhodnutia týkajúce sa problematiky spoluvlastníctva. Publikácia je určená predovšetkým vyšším súdnym úradníkom, sudcom, advokátom, exekútorom, notárom, ako aj všetkým, ktorým môže výklad ustanovení Občianskeho zákonníka o držbe a vlastníckom práve poskytnúť pomoc zo strany tých najpovolanejších, t. j. zo strany súdov.

Kataster nehnuteľností nepochybne predstavuje jeden z najobsažnejších informačných systémov verejnej správy a zároveň jeden z najvýznamnejších verejných zoznamov, resp. verejných registrov. Zápis do katastra ako verejnej knihy má spravidla ďalekosiahle dôsledky v oblasti súkromného práva a v niektorých prípadoch je dokonca vznik, zmena alebo zánik vecného práva k nehnuteľnosti podmienený vkladom do katastra. Právna úprava katastra, resp. právna úprava zápisu nehnuteľností a práv do katastra je obsiahnutá v množstve právnych predpisov hmotnoprávneho, ako aj procesného charakteru. Z hľadiska katastra sú okrem Občianskeho zákonníka a katastrálneho zákona dôležité mnohé ďalšie právne predpisy (napríklad Exekučný poriadok, Civilný sporový poriadok, zákon o pozemkových spoločenstvách). Vzhľadom na rozsah právnej úpravy zápisu nehnuteľností a práv do katastra a dynamiku obchodu s nehnuteľnosťami je len pochopiteľné, že aj judikatúra vzťahujúca sa na túto problematiku je mimoriadne bohatá. Zároveň je však potrebné konštatovať, že táto právna úprava spôsobuje aplikačnej praxi (vrátane súdnej praxe) viaceré problémy. Prehľad judikatúry vo veciach katastra nehnuteľností obsahuje súdne rozhodnutia vzťahujúce sa tak na hmotnoprávnu, ako aj na procesnú stránku zápisu práv do katastra. Do tohto prehľadu judikatúry sú zaradené aj niektoré rozhodnutia, ktoré ešte neboli publikované. Relatívne menší počet českých judikátov zaradených do tohto prehľadu judikatúry je daný skutočnosťou, že vo veciach zápisu práv do katastra je použiteľnosť českej judikatúry limitovaná odlišnosťami najmä vo vzťahu k procesnej stránke relevantných právnych noriem. Niektoré právne vety uvádzané v tomto prehľade judikatúry vo veciach katastra nehnuteľností sú formulované zostaviteľom. Predkladaná publikácia je určená najmä sudcom, advokátom, notárom a pracovníkom orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností. Táto publikácia však môže dobre poslúžiť aj študentom, osobám, ktoré podnikajú v oblasti realít, a vôbec každému, kto sa zaujíma o problematiku nakladania s nehnuteľnosťami.

Po publikácii „Judikatúra vo veciach náhrady škody“ naše vydavateľstvo predkladá ďalší výber rozhodnutí slovenských, českých a československých súdov z oblasti zodpovednosti za škodu, zameraný na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Rozhodovacia prax slovenských súdov v tejto oblasti je kontroverzná, čo sa odráža aj v tomto výbere, kde sa objavujú aj protikladné stanoviská jednotlivých senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky. Prvá kapitola obsahuje rozhodnutia týkajúce sa vecnej legitimácie v sporoch o náhradu škody. Nasleduje kapitola o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody a ďalšie kapitoly sú venované predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Na záver je kapitola o premlčaní práva na náhradu škody. Cieľom publikácie nebolo vybrať len „správne“ rozhodnutia, čo by vzhľadom na nejednotnosť súdnej praxe nebolo možné. Čitatelia si tak budú musieť utvoriť vlastný názor na niektoré právne názory súdov, no získajú komplexný pohľad na interpretáciu zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z. z. v aplikačnej praxi.

Všeobecná právna úprava (ne)platnosti právnych úkonov v oblasti občianskeho práva hmotného, obsiahnutá v Občianskom zákonníku, je stabilná a patrí medzi základné zložky súkromného práva. Právna veda sa jej venuje značnú pozornosť, pričom sa k nej viaže rozsiahla judikatúra. Teoreticky by to malo viesť k bezproblémovej aplikácii právnych noriem, avšak aplikačná prax ukazuje, že tento predpoklad sa nenapĺňa, pričom ťažkosti majú rôzne príčiny, vrátane kvality prijímaných noriem. Publikácia predstavuje prvý diel spracovania problematiky (ne)platnosti právnych úkonov, zameraný na výklad právnych noriem, prejav vôle, právny úkon a zmluvu, ako aj na absolútnu neplatnosť právnych úkonov. Prvá kapitola obsahuje stanoviská súdnej praxe k výkladu právnych noriem, pričom osobitne sa zdôrazňuje stanovisko Ústavného súdu ČR o reštriktívnom výklade neplatnosti. Ďalšia kapitola sa zaoberá výkladom právnych úkonov a zásadou, podľa ktorej sa úkony vykladajú tak, aby platili. Tieto kapitoly majú zásadný význam pre aplikáciu právnych noriem na konkrétne situácie a sú zaradené na začiatok publikácie. Následné kapitoly obsahujú stanoviská súdnej praxe k jednotlivým ustanoveniam Občianskeho zákonníka a ďalším právnym predpisom. Zostavitelia pripojili komentáre k rozhodnutiam, vyjadrujúce ich názory a polemiky s právnymi názormi súdov. Publikácia je určená sudcom, advokátom, notárom a širokej verejnosti zaujímajúcej sa o problematiku neplatnosti prá