Gabriela Rothmayerová Ordine dei libri

Tento 300 stranový text obsahuje unikátne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života, vrátane akademikov a spisovateľov, ako aj raritné fotografie z archívov rodiny a priateľov dvoch významných osobností slovenskej kultúry, politiky a literatúry — Vladimíra Clementisa a Vladimíra Mináča. Obe osobnosti sa obetovali pre ideu spravodlivejšej spoločnosti a spájajú ich okrúhle výročia narodenia, silné národné a sociálne cítenie, brilantná esejistika a duch kontinuity národného uvedomenia Slovákov. Kniha je výsledkom zhromaždeného materiálu z viacerých vedecko-odborných a spoločenských podujatí, ako aj textov špeciálne napísaných pre túto publikáciu. Bohatú obrazovú prílohu doplnil Dr. L. Skrak, pričom originálne kresby a maľby vytvorili M. Kvašňovská a T. Klimek. Archívne fotografie dodali aj ďalší prispievatelia. Zostavovateľmi sú Dr. Marián Gešper, predseda Matice slovenskej a Dr. Lukáš Perný, pracovník Slovenského literárneho ústavu a kulturológ.

Petra Colotku dlho priatelia nabádali napísať pamäti. Jeho život je obrazom Slovenska, ako sa postupne vymanilo zo zaostalej agrárnej krajiny, prechádzalo svojimi drámami, vrcholmi aj pádmi. Peter Colotka bol chlapcom zo Sedliackej Dubovej na Orave, získal právnické vzdelanie a mal sa stať sudcom Medzinárodného súdneho dvora v Haagu. Osud chcel inak, z právnika sa stal politik a celý svoj život napokon strávil na tých najvyšších postoch. Po Novembri 1989 dával o sebe vedieť veľmi zriedka, médiám sa vyhýbal, pretože s nimi nemal dobré skúsenosti. Autorke poskytol rozhovor pre Nové slovo, a potom raz jej zazvonil telefón a výsledkom sú stránky knihy Z archívu mojej pamäti. Sú to nedokončené rozhovory, Peter Colotka vydal napokon vlastné pamäti, v ktorých použil aj nahrané prepísané časti z týchto stretnutí, ale nie celé. Autorka sa rozhodla doplniť ich týmto originálom. Spomienky vznikali počas rozhovorov s bývalým predsedom vlády Slovenskej socialistickej republiky v marci a apríli 2010 v jeho panelákovom byte v Bratislave.

Nová kniha Gabriely Rothmayerovej zapadá do jej predchádzajúcej tvorby, ktorá sa stretla s pozitívnym ohlasom čitateľov. Dielo zobrazuje súčasnosť cez jemnú prizmu nažitého s tlmeným humorom. Hoci názov Ako mladnú muži naznačuje erotiku, ide skôr o návnadu. Kniha sa vracia do Lastovičieho hniezda, autorkinho debutu, a prenáša čitateľa na Spiš medzi baníkov, pričom nesie znaky autobiografie. Rothmayerová predstavuje plnokrvných obyčajných ľudí, ktorí žijú vo vrchoch, prežívajú emocionálne zvraty a čelí problémom, no zostávajú pevne na zemi. Veľké dejiny sú premietnuté do troch rozhovorov s mužmi, ktorí ich formovali, pričom autorka hľadá odpovede na otázky o svete, v ktorom žijeme, a o tom, ako mladneme. Politika nahrádza erotiku a autorka ponúka obrázky láskavého, no zvedavého človeka, ktoré zavŕši poviedka, podčiarkujúca, že banálnych príbehov je už dosť. Téma starnutia a kríza zrelého života majú v knihe významné miesto, pričom každá kapitola predstavuje svojský príbeh. Rothmayerová nešetrí svoje postavy, čím naznačuje kritiku doby a túžbu po zmene, čo pôsobí ako skrytá pointa jej autorskej výpovede.

Herečka a spisovateľka, novinárka a spisovateľka - obe samotárske vo svojom uvažovaní, obe otvorené pri jeho odovzdávaní. Stretli sa v spoločnej knihe, ktorá má dva začiatky a žiadny koniec. Lebo z jednej strany knižky Dve v tom je to Dialóg, ktorý vedie Milka Zimková s Gabrielou Rothmayerovou, z druhej strany zase Gabriela Rothmayerová otvára Kontexty a v nich sa autorky vyjadrujú žánrovo voľne a pestro k témam, ktoré ich bytostne zaujímajú.

Rôzne úvahy nielen na na každodenný život popretkávaný postrehmi autorky, Vás určitě pozastaví a navodí atmosféru vlastných myšlienok.

Kniha hovorí o stretnutí s kamarátkou pred onkologickou nemocnicou. Črty tváre aj postavu mala poznačené chémiou liekov. No vyžaroval z nej nezvyčajný pokoj a pohoda, ktoré sa jej vyhýbali. Bývala dravá, hnala sa za úspechom. Teraz celú jej bytosť prežiarila radosť. Našla v chorobe svoju životnú lásku, chystala sa dokonca vydať. Už nežije, no je tu otázka, ktorá etapa jej života bola tá pravá?...

Novelou Šťastie je drina sa autorka pokúsila o moderné ženské romaneto vystavané na príbehu mladej psychologičky, ktorá vstúpi do manželstva pragmaticky, z túžby po dieťati, bez romantiky trubadúrskej lásky, čo vytvára vyhranenú až provokujúcu, vo výraze však skôr publicistickú ako románovú, optiku rozprávania z perspektívy súčasnej ženy...