Imrich Nagy Ordine dei libri

Polyhistor, evanjelický teológ, pedagóg a geograf Matej Bel z Očovej (1684 -1749) „veľká ozdoba Uhorska“, patrí k neprehliadnuteľným osobnostiam Európy. Monografia obohacuje históriu o výsek z tzv. empatických dejín. Skladá sa z dvoch častí. Na jednej strane predstavuje Bela ako vydavateľa vspleti vzťahov, do ktorých vstúpil ako vedec a organizátor vedeckého života. Odhaľuje zákulisie pôsobenia médií v období jeho života a stratégií jeho aktérov. Na druhej strane prináša preklad autentického textu sprítomňujúceho jeho myšlienky a úsilia. Zároveň vedie čitateľa k téme prekladu ako jazykovedného a kultúrno-historického javu. Kniha je prvým výstupom edície Pečate.

Z prameňov k uhorsko-osmanským vzťahom Zdanlivo priamočiare, v skutočnosti mnohotvárne uhorsko-osmanské vzťahy, predstavujú v súčasnosti bohatý námet pre výskum stereotypov v historickej perspektíve. Aktuálne bádanie zastúpené najmä historiografiou a literárnou vedou upriamuje z rôznych hľadísk pozornosť na „obraz Turka" predovšetkým pri analýze cestopisov, básnických diel, piesní, ale aj osobných denníkov a korešpondencie. Od identifikácie a analýzy konkrétnych opisov etnicky heterogénnych Osmanov prechádza až k štúdiu zobrazovania abstraktného a bezčasového Turka. V optike prameňov popri schematickom budovaní obrazu nepriateľa a motívu Božieho trestu paradoxne nachádza aj obrazy priateľského Turka, zbožného moslima, politicky svojbytného občana, reprezentanta neznámej kultúry, krvilačného tyrana, či divocha. Tieto a ďalšie obrazy pritom presahujú do súčasnosti a spoluvytvárajú naše predstavy o islame o moslimskom cudzincovi. Bádateľské prístupy zároveň poukazujú na skutočnosť, že ťažisko výskumu sa z politických dejín presúva na sociálne a najmä kultúrne dejiny. V týchto súvislostiach je potrebné uviesť, že napriek inovatívnym interpretačným prístupom v domácich podmienkach absentuje priebežne rozširovaná a všeobecne prístupná pramenná základňa.

Mesto Banská Bystrica, významné centrum stredoslovenského regiónu, má bohaté historické korene ako slobodné kráľovské banské mesto, ktoré by malo inšpirovať súčasnosť a budúcnosť. Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, kľúčová vedecká inštitúcia v regióne, sa zameriava na výskum regionálnych dejín. Aktívne sa podieľa na celoslovenskom projekte "Dejiny knižnej kultúry na Slovensku" a na "Program Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie", pričom hlavným koordinátorom je Slovenská národná knižnica Matica slovenská v Martine. Knižnica sa zapojila do troch výskumných úloh súvisiacich s mestom Banská Bystrica, ktoré sa zameriavajú na: a) slovacikálne tlače 18. a 19. storočia, b) inorečové periodiká 1901 - 1918, c) dejiny knižnej kultúry mesta. Významným výsledkom výskumu je "znovuobjavenie" prác historika Emila Jurkovicha, ktorého články sa objavili v regionálnom periodiku "Besztercebánya és vidéke" na prelome storočí. Jeho publikácie o histórii mesta sú súčasťou takmer všetkých historických knižníc v Banskej Bystrici. Predkladaný výber z jeho diel obsahuje preklady týchto prác.