Janko Jesenský Libri

The narrative explores the complexities of survival and camaraderie in a war-torn setting through the exchange of boots between characters Jaroslav Häek and the narrator. The act symbolizes the sacrifices made in times of conflict, highlighting themes of resourcefulness and the harsh realities of life after military service. The narrator reflects on the foolishness of his decision, emphasizing a deeper understanding of the need for reserves and the unpredictable nature of existence in a world where even basic necessities can become casualties of war.

Už pri jej prvých veršoch si uvedomujeme,že čítame lyrický denník-kroniku básnika,ktorý veľmi jemne ,spravodlivo a prísne sleduje domáce udalosti od jari 1937 do leta 1944.

Slovenská klasika - poviedky, v ktorých autor pomocou humoru a satiry ostro odhaľuje a kritizuje malomeštiactvo, karierizmus, byrokraciu...

Maškarný ples je výberom poviedok z bohatej tvorby Janka Jesenského. V zime vo februári prišiel domov na prázdniny študent Jonatán. Okrem ustavičného hádania sa s bratom, sa doma veľmi nudil. Rozhodcom v ich hádkach im bola ich matka, vlastne macocha. Jonatán túžil po nejakej udalosti, ktorá byprevrátila mesto hore nohami. Želanie sa mu splnilo a v meste usporiadali maškarný ples. Zrazu všetci hovorili len o plese. Jediné starosti mal Jonatán s oblečením, lebo všetko si nechal na univerzite. Mama mu odev kúpila. Keď potreboval na ples peniaze, založil hodinky. Na plese stretol dievča v poštárskej maske, ktoré sa mu veľmi páčilo. Ona o ňom vedela všetko, no on ju nepoznal. Páčila sa však aj bratovi. Bratia sa predbiehali kto bude lepší. Súperili o jej priazeň. Boli až dotieraví. Keď si zložila masku, zistili, že je to ich mama.

V zime vo februári prišiel domov na prázdniny študent Jonatán. Okrem ustavičného hádania sa s bratom, sa doma veľmi nudil. Rozhodcom v ich hádkach im bola ich matka, vlastne macocha. Jonatán túžil po nejakej udalosti, ktorá by prevrátila mesto hore nohami. Želanie sa mu splnilo a v meste usporiadali maškarný ples. Zrazu všetci hovorili len o plese. Jediné starosti mal Jonatán s oblečením, lebo všetko si nechal na univerzite. Mama mu odev kúpila. Keď potreboval na ples peniaze, založil hodinky. Na plese stretol dievča v poštárskej maske, ktoré sa mu veľmi páčilo. Ona o ňom vedela všetko, no on ju nepoznal. Páčila sa však aj bratovi. Bratia sa predbiehali kto bude lepší. Súperili o jej priazeň. Boli až dotieraví. Keď si zložila masku, zistili, že je to ich mama.

Janko Jesenský rozhodujúcou časťou svojho života a diela patrí do prvej polovice 20. storočia. Žil teda v časoch, ktoré boli skôr zlé ako dobré a ktoré pokrivili a deformovali mnohých slovenských spisovateľov a vzdelancov. Napísal vyše štyridsať krátkych próz poviedkového typu, ktoré uverejňoval predovšetkým v časopisoch. V nich chcel jednoducho vysloviť svoje videnie sveta, zobraziť ľudí, ako ich on sám videl, a nie, akí by mali byť. Súbor krátkych próz Koniec lásky obsahuje známe novely Slnečný kúpeľ, Večera, Doktor, Moja domáca pani, Redaktor a Strašidlo (vyšli v roku 1913 pod názvom Malomestské rozprávky) aj tie, ktoré vyšli v zbierke Zo starých časov (texty Aktík, aktík... a Obrana). Ide o najúspešnejšie humoristicko-satirické prózy vysmievajúce sa spoločenským neduhom, malomeštiakom, konformistom a všemocným hlupákom, ale aj prózy analyzujúce psychologické a spoločenské rozmery citového vzťahu muža a ženy.

Súbor vybraných poviedok slovenského majstra rozprávača krátkych príbehov, často humorne ladených z prostredia malomestského života na Slovensku minulého storočia i minulého spoločenského a politického života, taktiež rozpracúva a ponúka čitateľovi príbehy z prostredia vidieckeho či poviedky mileneckého charakteru.

„… Kapitán rečnil, že ako tú hrudku vo vrecku, tak i lásku našu v srdci k našej drahej, milovanej vlasti nesieme so sebou. Opúšťame síce našu milú zem, ale v duši, v srdci, v mysli ju nikdy neopustíme, a i vtedy, keď budeme musieť za ňu umierať, umreme vďačne, len aby ona neumrela. Keby sa tak bol ten pán kapitán opýtal, kto chce ísť domov žať a kto chce ísť do Ruska ľudí strieľať, som presvedčený, že by sa bol celý vlak vrátil.“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Janko Jesenský. Cestou k slobode. Matica slovenská. Martin 1936. 280 s. Dr. Andrej Mráz rediguje Knižnicu Slovenských pohľadov.