Miroslav Pius Ordine dei libri (cronologico)

V Piusovej beletrizovanej kronike ožíva starý, familiárne známy svet, jeho vlastné detstvo, mýtický svet, mŕtvi vstávajú zo svojich hrobov, aby znovu, ešte raz prežili svoje životy. Miroslav Pius do nich však vdýchol nový život. Kronika zabudnutých pocitov s podtitulom Dejiny našej krčmy (vydal Spolok slovenských spisovateľov) je vlastne beletrizovaným záznamom, pamäťou malého dedinského kolektívu a jeho osudov. Ako sám Miroslav Pius hovorí, názov jeho ostatnej knižky akoby evokoval známy výrok Marcela Prousta o hľadaní strateného času, pričom v jeho prípade ide najmä o hľadaní stratených pocitov. On stratený čas a zabudnuté pocity v týchto príbehoch nielen hľadá, ale ich aj cez svoju pamäť intenzívne prežíva. Na knižke autor postupne pracoval od roku 2011. Tvoria ju vtipno-smutné poviedky o známych či menej známych ľuďoch z Nemčinian, ktorí už nie sú na tomto svete, ale zanechali tu svoju stopu. Autor sa o nich dozvedel práve v krčme, alebo sa tu niektoré z príbehov priamo odohrali. Čitateľ sa určite dychtivo začíta do životných trápení pekára Palkoviča, kováča Máčaja, hrobára Kúšteka, Filipa Malého, dedinského filozofa, alebo Antona Šmidfajlíka – rechtora dedinskej malotriedky atď. Piusova kniha poslúži študentom a učiteľom pri výučbe regionálnych dejín, ako aj všetkým tým, ktorí zvedavo hľadajú a pátrajú po svojich predkoch.

Na začiatku ľudského poznania, v rannom veku ľudstva, potreboval človek odpovede na niekoľko základných bytostných otázok, aby dospel k predstave jedinečného, systematického, kozmického poriadku. Pravda, odpovede na základné otázky jeho vlastnej existencie mohli byť len také, aký bol stupeň jeho poznania sveta rozprestrierajúceho sa okolo neho. A tak vznikli mýty. Mýthos v starej gréčtine znamená rozhovor, rozprávanie. Mýtus, podobne ako sen, nám prináša príbeh v priestore a čase, príbeh, ktorý je vyjadrený symbolickým jazykom. Postupom času však mýty nahradil epos a dej eposov prešiel neskôr do rozprávok. Rozprávka je verným odrazom sveta, tak ako sa on javí primitívnemu človeku. V rozprávke hovoria ľudskou rečou vtáci, stromy, zvieratá, ba aj neživé veci. Je to oduševnená príroda. V rozprávke sa premieňajú zvieratá na ľudí a ľudia na zvieratá, a to sú staré prastaré prvky animizmu. Rozprávka je univerzálny útvar, ktorý nielen v minulosti, ale aj dnes odpovedá

Historicko-archeologická monografia o mohylách, hradiskách a sídliskách na Slovensku. Predmetom autorovho záujmu je civilizácia doby bronzovej na geograficky ohraničenom priestore, ktorý možno lokalizovať riekami Nitra, Žitava a Hron. Autor hľadá spojovacie cesty, po ktorých putoval bronz, bronzové šperky a zbrane z pôvodných maloázijskýchcentier na juhozápadné Slovensko s akcentom na civilizáciu na strednom Hrone, teda približne na území na oboch brehoch Hrona, po jeho toku až po ústie.

Turci v Tekovskej župe v XVI. a XVII.storočí : 150 rokov utrpenia mojich predkov. Chybné ISBN 80-967961-4-0.

Autor sa v práci sústredil na literárny romantizmus. K jeho problematike pristupoval s presvedčením, že ho treba chápať ako výpoveď indivídua o sebe samom. V línii od Byrona cez Miczkiewicza po S. B. Hronoňa, S. Vozára, J. Francisciho autor sleduje napätie medzi Ja a Oni.

Portrét čelného slovenského národovca, štúrovca a zároveň pohľad na vrcholnú, záverečnú etapu slovenského národného obrodenia. Z obsahu: Namiesto úvodu, Kalendárium Janka Francisciho Rimavského, Kapitola I., Kapitola II., Kapitola III., Na záver, Použitá literatúra a pramene.