František Juriga Libri

Literárny vedec Vladimír Petrík o autorovi hovorí: „Problém človeka je v Jurigovej tvorbe trvalo prítomný a zásadný. Stvárňuje ho v rozličných rovinách od biologickej cez sociálnu či spoločensko-politickú až duchovno- existenciálnu... Nebojí sa ísť do ideologických aj morálno-spoločenských zápasov...“ Túto charakteristiku Juriga bez zvyšku naplňuje aj v zbierke poviedok Miluj blížneho svojho, ktorú napísal k 75. výročiu SNP. A ako je pre jeho tvorbu charakteristické, nesnaží sa anjelom prišívať krídla ani čertom rohy. Z napísaného cítiť, že autor má deje nažité, nielen vizuálne, ale aj citovo. Čo však cítiť azda najviac, je fakt, že sa snaží postaviť SNP tam, kam patrí nielen v histórii Slovenska, ale aj 2. svetovej vojny. Ľudí nedelí na fašistov a antifašistov, chce podať charakteristiku doby a človeka v nej. Jeho človek sa nepredstavuje rečami, ale činmi ľudskosti či neľudskosti. Juriga hovorí, že píše o obyčajných ľuďoch, o tých, ktorí bojovali a umierali za víziu budúcnosti, a snaží sa pozrieť aj na to, ako sa tá vízia naplnila. Priznáva, že jeho hrdinovia sú ľudia, ktorých väčšinou osobne poznal, ale aj to, že použil aj autorskú fantáziu. Či sa autorovi podarilo naplniť aj konštatovanie Vlada Petríka, že „Jurigova tvorba sa dobre číta, a to nielen preto, že autor dokáže veľmi nenútene aj ťažkú atmosféru odľahčiť vtipným humorným podfarbením“, musí čitateľ posúdiť sám.

Pokračovanie úspešného románu skúma kladné a záporné stránky zmeny spoločenského systému, najmä v oblasti medziľudských vzťahov a psychológie. Príbeh sa zaoberá osudom Marcela Protivňáka, bývalého člena francúzskych légií, ktorého dcéra bola zavraždená a manželka sa zabila. Protivňák sa rozhodne vypátrať vrahov a potrestať ich. Pri prenikaní do podsvetia zisťuje, že o svojej dcére, ktorá bola členkou ochranárskej organizácie, vedel málo. Napokon sa mu podarí odhaliť, kto a prečo Moniku zabil. Pri jej mŕtvole sľúbil pomstu, avšak zistil, že vrah je lekár, čo predstavuje morálny konflikt, či je dôležitejšie pokračovať v práci, za ktorú bola jeho dcéra zabitá. Hlavný hrdina Juriga ukazuje, že len silný jedinec dokáže odolať tlakom doby, kde je bohatstvo a potlesk dôležitejšie než duševná veľkosť a prínos pre spoločnosť. Autor sa vyhýba paušalizovaniu a čerpá z vlastných skúseností, pričom sa zameriava na emocionálne vzťahy, lásku a erotiku. Narúša chronológiu, často sa vracia do minulosti, čím dodáva príbehu plasticitu. Nové témy a koncepcie robia dielo jedinečným.

V predhovore k tejto knihe autor hovorí o svojom zámere zobraziť človeka v jeho rôznorodosti. Hoci nie je na prvý pohľad jasné, o akú knihu ide, táto myšlienka sa hodí na Jurigovu tvorbu ako celok, ktorá zahŕňa množstvo žánrov - od rozhlasových poviedok a divadelných drám po dielo pre deti a opulentné romány. Problém človeka je v jeho písaní stále prítomný a zásadný, pričom ho stvárňuje v biologických, sociálnych, politických a duchovno-existenciálnych rovinách. Autor sa nebojí skúmať spoločensko-politické aspekty ľudských aktivít a jeho príbehy sa vracajú k témam, ktoré v deväťdesiatych rokoch v literatúre chýbali, no v živote pretrvávajú. Jurigove prózy spájajú minulosť s prítomnosťou a ponúkajú hlboké zamyslenie nad človekom v rôznych spoločenských situáciách. Tvorba je čitateľná aj vďaka autorovmu talentu odľahčiť ťažké témy humorným podfarbením, čo pridáva na jej atraktivite a prístupnosti.