Pedro Gálvez Ordine dei libri (cronologico)

Agrippina, kontroverzná panovníčka, bola sestrou šialeného cisára Caligulu, treťou manželkou cisára Claudia a matkou cisára Nera, ktorého pomocou zákerných intríg dosadila na trón. Prežila pohnutý život, poznačený turbulenciami cisárskeho dvora s celou jeho nemravnosťou a neľútostným bojom o moc. Pedro Gálvez tu majstrovsky opísal úvahy a činy matky, ktorá sa nehodlá zmieriť s druhoradým postavením ženy, a vďaka svojej bystrosti a inteligencii sa prepracuje na popredné miesto v spoločnosti. V tomto románe je Gálvez, napokon ako v celej svojej tvorbe, štylisticky presvedčivý a historicky hodnoverný. Vytvoril prozaické dielo, ktoré má všetky predpoklady zaujať nielen milovníkov historických próz, ale aj filozofov a kulturológov.

En Alejandría, una de las pocas ciudades del arco mediterráneo que en el siglo IV sigue viviendo conforme a las tradiciones del mundo antiguo, florecen las matemáticas y la ciencia gracias a una mujer, Hypatia. Pero el mundo que la ha visto crecer, el que da sentido a su existencia, está a punto de colisionar con la joven cosmovisión cristiana. Hypatia deberá jugarse su destino personal lejos de los libros y los instrumentos donde ha demostrado su talento: en la plaza pública.

Historický román rozpráva príbeh o Senecovi, jeho posledných rokoch života, keď sa vypol k veľkému výkonu a napísal svoje najlepšie divadelné a filozofické diela, z ktorých čerpali mnohí renesanční umelci a filozofi. Seneca bol učiteľ cisára Nera. Ich vzťah bol taký vrúcny , že ho pokladal za svojho syna, no predsa podľahol intrigám, v ktorých s v tom čase Rím utápal.

Nero hat gerade seine Mutter Agrippina ermordet und beschließt, ein Tagebuch zu führen, das ihm als Kompass in seinem mentalen Chaos dienen soll. In diesem Tagebuch erzählt Nero von seiner Vergangenheit, seinem Aufstieg zum Thron, seiner Ehe mit der Tochter des Kaisers Claudius, von den dunklen Beziehungen zu seiner Mutter und von seinem gegenwärtigen Leben. Seine Schuldgefühle wegen des Mordes an seiner Mutter, seine künstlerischen Neigungen, die er aufgeben musste, um der mächtigste Mann im gesamten Reich zu werden, sowie seine Angst vor dem Tod und dem Leben spiegeln sich in seinen Eintragungen wider. In seinem tief persönlichen Bekenntnis erwacht das Bild Roms im 1. Jahrhundert n. Chr. zum Leben, in all seinem Glanz und moralischen Verfall, in seiner hohen kulturellen Entwicklung und sexuellen Abartigkeiten.