Peter Šulej Libri

Ďalšia zbierka, ktorú autor venoval "všetkým svojim láskam."

Zbierka básní Petra Šuleja, redaktora kultúrneho štvrťročníka o súčasnom umení Vlna. Predchádzajúce zbierky: Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998), Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003).

Generator x_2 je experimentálna textová stratégia druhej generácie. V mene technologického vývoja sa vracia k odvrhnutým formám, technikám a metódam analytického umenia a kompozičných vied, ktoré skúma v nových, umelo vytvorených a spontánne udržiavaných prostrediach de/regulovanej básnickej tvorby. Biosemiotické aktivity Generatora sú známe doma i v zahraničí najmä vďaka kontroverznej ságe Hmlovina, vydanej na sklonku 20. storočia. Nadácia G X, otcovia zakladatelia: Michal Habaj, Peter Macsovszky a Peter Šulej

Generátor X: je virtuálny konštrukt rannoposthumanoidných foriem života, produkt čírej kvality z nehrdzavejúcej ocele vyvinutý v Laboratories Garnier ako prvý z radu literárnych übermensch. Na jeho výrobe sa podieľali špičkoví teoretici z okruhu "Fundamentálnej poézie", génoví inžinieri spoločnosti "The Cyborgs Cosmetic Studio Alive" a niekoľkí v ilegalite pracujúci mechanici mimozemského pôvodu. Projekt podporila americká vláda, je súčasťou tajného programu "Milénium", ktorý zastrešuje od roku 1997 NASA. Produkty Generátora X mediálne propagujú členovia chlapčenskej formácie Lunetic, mladučká popová hviezdička zo Slovenska Petra Jurinová a televízia Markíza. Básne zo stajne Generátora X boli publikované vo vychytených literárnych periodikách Pulz a Romboid. Slobodný, bezdetný, nevojak so zmyslom pre militantné pouličné veršotepectvo. Záľuby: sex, gastronómia, astronómia. Obľúbená farba: šedá ako mŕtvy televízny kanál. Obľúbené číslo: Ludolfovo. Obľúbený film: Titanic. Najdôležitejší ľudia 20. storočia: Heidegger a Madonna. Veľký fanúšik prvého československého kyborga Karla Gotta.

Najnovšia zbierka básní P. Šuleja, redaktora kultúrneho štvrťočníka Vlna a spoluzakladateľa medzinárodného festivalu poézie Ars Poetica.

Vnikať do ohybných a zároveň akoby kamenných priestorov poézie Petra Šuleja nemusí byť vždy ani jednoduché, ani ľahké; autor s ľahkou eleganciou zapája do svojho fondu poézie presné výrazy z jednotlivých vedných odborov či citáty v cudzích jazykoch, čo na jednej strane neobyčajne umocňuje povedané, na druhej strane sa čitateľ "pozdvihne" nielen esteticky, ale aj intelektuálne. Viera Prokešová Kniha obsahuje sbírky Porno, Kult a Pop.

Básne v novej zbierke anticipujú neokonceptualis­tické tendencie v slovenskej poézii. Nová poézia básnika Petra Šuleja v sebe miesi úryvky mýtov, horúčkovitej každodennosti a zlomky príbehov. haló haló bratislava volá hoci das ist nicht tokyo vďaka(bohu)žiaľ ani vienna (...) predstavte si: aj my vnímame európu

rotácie toto sú rotácie medzi vánkom a uragánom zvírené častice paratextov príbehy do príbehov vnorené výseky architektonických nedorozumení Peter Šulej (1967) je autorom dvoch básnických trilógií, Porno (1994), Kult (1996), Pop (1998) – v jednom zväku pod názvom Prvá trilógia (2010), a Návrat veľkého romantika (2001), Archetypálne leto (2003) a Koniec modrého obdobia (2008) – tzv. Modrá trilógia. Napísal aj románovú trilógiu, ktorú tvoria diela: História (2009), Spolu (2016) a Fytopaleontológia (2019). Je spoluautorom textových projektov Generator X: Hmlovina (1999) a Generator X_2: Nové kódexy (2013) a štyroch predstavení súčasného tanca. Vydal aj dve zbierky sci-fi poviedok – Misia (1995), za ktorú získal Cenu Karla Čapka, a Elektronik Café (2001). Výbery z jeho poézie vyšli knižne v Poľsku (Wiersze, 2003), Chorvátsku (Povratak velikog romantičara, 2013) a Macedónsku (Industrijalna ljubav, 2015). Začiatkom roka 2018 vyšiel v macedónčine román História. Zbierka Rotácie (2020) voľne nadväzuje na jeho doteraz poslednú knihu básní Nódy (2014).

Peter Šulej Výrazne dekadentní výrazne romanticky dekadentní na stále silnejšie vzruchy odozvy slabnú a slabnú neustále hlboko v hre na hrdinov nalogovaní do jazykových štruktúr zaplavení technológiami poprepájaní nimi ešte ne-rozoznávame ne-expandujeme umŕtvení kyberpriestorom neveriacky neustále výrazne až naivne dekadentní preskupujeme akékoľvek: hodnoty... ale boli sme takí mladí, takí mladí.

Román prozaika a básnika Petra Šuleja nás zavedie do súčasnej Bratislavy. V napínavej skladačke sledujeme rodinnú ságu s prvkami sci-fi, pátranie po vrahovi, ktorý zanecháva svoje obete zásadne pri významných modernistických stavbách, za čo si vyslúžil prezývku Architekt. Ale čitateľ bude môcť nahliadnuť aj do nefalšovanej Bratislavskej kaviarne. Niekto sa zamiluje, niekto sa bude rozvádzať a niekto sa ponorí až príliš hlboko do konšpiračných teórií. Pravdy, polopravdy, nepravdy, postpravdy... Autor s humorom a nadhľadom analyzuje vývojové vzorce nielen slovenskej spoločnosti, ale aj európskej civilizácie. Zamýšľa sa nad nástupom nových technológií, enormným konzumom, klimatickými zmenami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo v najbližšej dobe čeliť.

Druhá zbierka Petra Šuleja pokračuje v experimentálnom duchu debutovej knižky Porno z roku 1994, avšak nové textové produkty sú vizuálnejšie a štrukturalizovanejšie. Zbierka je druhou časťou trilógie Porno - Kult - Pop, ktorá by mala byť výskumnou správou samozrejme nie celkom nezávislého pozorovateľa.

Šulejov román sa reálne naozaj odohráva takpovediac v dvoch epochách. Jedna sa končí a druhá sa začína, na prvú sa spomína, druhá sa tvorí a projektuje, pričom aj táto projekcia má overiteľne autobiografický základ. Nedalo by veľkú námahu identifikovať za menami bohémskych románových priateľov mená reálnych protagonistov „histórie“. „História“ sa rovnako autobiograficky odohráva najmä v slovenských metropolách (Košice, B. Bystrica, Bratislava) s beatnickými výpadmi do sveta. Druhú vrstvu „reality“ okrem účinkujúcich postáv predstavujú spoločenské a politické reálie, módne trendy a celá tá atmosféra bujnejúca odnožami rocku, popu, reklamy, drog, alkoholu, sexu, mediálnej manipulácie a sieťovania. Do tohto „životopisného“ základu vstupujú odkazy na literatúru, spisovateľov a umelcov, pričom je príznačné, že v priaznivých súvislostiach sa tu ocitnú slovenskí klasici ako G. K. Zechenter-Laskomerský, J. Kráľ či J. Fándly. Túto líniu autor zapĺňa zemitým rozprávačstvom, v ktorom je nápadná humorná a ironická dikcia sprevádzaná ostrým kriticizmom (pochopiteľne, veď ide o socializmus a jeho dietky), no zmysel rozprávania je v podstate vážny (tiež pochopiteľne, lebo ide o hľadanie „histórie“ skladajúcej sa z identity jednotlivých postáv). Román je rozčlenený na segmenty zodpovedajúce aspektom jednotlivých postáv, medzi ktoré sa včleňujú ďalšie segmenty (intermezzá, kompendiá)....

...počítače, kybernetika, napätie a akcia, jemný aj menej jemný filozofický podtón... možno to ani nie je sci-fi...

Sbírka tří sci-fi povídek: Misia, Mešita, Saldek.

Napínavý i zábavný propletenec příběhů odehrávajících se ve třech generacích, s mytologickým až mystickým pozadím a dystopickou atmosférou Bratislavy jako přelidněné megapolis je prozatímním vrcholem Petra Šuleje (1967), básníka, prozaika, velkého znalce rockové hudby a také neúnavného organizátora literárního života, nakladatele a vydavatele kulturní revue Vlna. V románu vystupují protagonisté Miro, Petr a Daniela, aby v jeho závěru završili nejen samotný prozaický text, ale i celou sérii volné trilogie. V textu psaném experimentální formou se autor zamýšlí nad směřováním slovenské společnosti, v širším měřítku i celé planety, nad migrací, klimatickými změnami, nástupem nových technologií, genetickými manipulacemi a dalšími výzvami, kterým bude muset lidstvo čelit.

Román Spolu je voľným pokračovaním románu História a druhým dielom plánovanej trilógie. Skladá sa z troch dejových línií, ktorých nositeľom je hlavný predstaviteľ románu hudobný publicista, moderátor, skladateľ a dj Daniel. Prvá línia sa sústredí na zložitý milostný vzťah Daniela s dvomi ženami Michaelou a Andreou a na ich spoločný vzťah k dennej realite, druhá línia sa odohráva v Danielovom profesionálnom živote, vo svete umenia a hudby, kam sa protagonista snaží unikať pred nihilisticky naladenou spoločnosťou. Tretia línia sa odohráva v prvých desaťročiach uplynulého storočia. Pozostáva zo spomienok na Danielovho starého otca, veterána prvej svetovej vojny, ktorý ušiel z ruského zajatia a cez celú Áziu nakoniec po desiatich rokoch doputoval domov. Práve táto rovina tvorí juxtapozíciu prvej línii, súčasnosti nadstavuje zrkadlo a hodnoty dôb dávno minulých testujú tie dnešné.

Román je zavŕšením trilógie História – Spolu – Fytopaleontológia. Má tri dejové, priestorové a časové roviny, ktoré sa v závere románu stretnú a zavŕšia nielen samotný prozaický text, ale aj celú trilógiu. Na postavách troch hlavných protagonistov Mira, Petra a Daniela a ich priateľov autor reflektuje súčastnú spoločnosť. V ďalšej rovine sa odvíja monológ umelej inteligencie, túžiacej dostať sa na vyššiu kognitívnu úroveň, odohrávajúci sa mimo času a priestoru, vo virtuálnom priestore paralelných vesmírov. Napokon bude v blízkej budúcnosti planéta pretkaná dátovou sieťou, svetlom a elektrónmi, avšak spoločnosť ešte nie je natoľko informačná, aby štáty a etniká vymizli bez stopy. Daniela, vnučka Daniela, pátra po archeologickom náleze, ktorý by mohol zmeniť osud vymierajúceho ľudstva. Distopická vízia budúcnosti plná kyberpunkovo temnej atmosféry opisuje Bratislavu ako preľudnený megapolis, kde každý deň je bojom o prežitie. Autor sa zamýšľa nad vývojovými vzorcami (nielen) slovenskej spoločnosti, ale v širšom meradle aj Európskej únie a celej planéty – migráciou, klimatickými zmenami, nástupom nových technológií, genetickými manipuláciami a ďalšími výzvami, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť. Román je písaný experimentálnou formou, využíva množstvo žánrov a (post)moderných techník.