Parametri
- 376pagine
- 14 ore di lettura
Maggiori informazioni sul libro
Podtitul: Po stopách ľudských otázok od Gilgameša po finančnú krízu. Druhé, značne rozšírené a prehĺbené vydanie autorovej prvotiny publikovalo v roku 2011 prestížne nakladateľstvo Oxford University Press. Od tej doby kniha oslovuje čitateľov po celom svete. V roku 2012 získala Cenu pre najlepší ekonomický titul na Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Ekonómia dobra a zla ukazuje, ako farbisto vedeli o majetku, vlastnom úžitku a spoločenskom blahu premýšľať naši predkovia. Autor berie čitateľa na dobrodružnú púť ku koreňom našej civilizácie a na príkladoch starých Sumerov, Hebrejov, antických mysliteľov, či fi lozofa Descarta ilustruje, aké inšpiratívne je sledovať premeny ľudského hľadania z hľadiska ekonómie, pokiaľ je zasadená do širšieho kontextu.
Acquisto del libro
Ekonómia dobra a zla, Tomáš Sedláček
- Lingua
- Pubblicato
- 2013
- product-detail.submit-box.info.binding
- (In brossura)
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Ekonómia dobra a zla
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Tomáš Sedláček
- Editore
- 65. pole
- Pubblicato
- 2013
- Formato
- In brossura
- Pagine
- 376
- ISBN10
- 8087506251
- ISBN13
- 9788087506257
- Serie
- Tag
- Saggistica, Scienze sociali, Commercio, Business & Management, Scienze politiche & Politica, Tematica filosofica, Filosofia, Politica, Economia, Regali per il nonno, Società, Moralità
- Valutazione
- 3,9 su 5
- Descrizione
- Podtitul: Po stopách ľudských otázok od Gilgameša po finančnú krízu. Druhé, značne rozšírené a prehĺbené vydanie autorovej prvotiny publikovalo v roku 2011 prestížne nakladateľstvo Oxford University Press. Od tej doby kniha oslovuje čitateľov po celom svete. V roku 2012 získala Cenu pre najlepší ekonomický titul na Medzinárodnom knižnom veľtrhu vo Frankfurte. Ekonómia dobra a zla ukazuje, ako farbisto vedeli o majetku, vlastnom úžitku a spoločenskom blahu premýšľať naši predkovia. Autor berie čitateľa na dobrodružnú púť ku koreňom našej civilizácie a na príkladoch starých Sumerov, Hebrejov, antických mysliteľov, či fi lozofa Descarta ilustruje, aké inšpiratívne je sledovať premeny ľudského hľadania z hľadiska ekonómie, pokiaľ je zasadená do širšieho kontextu.