Dominik Jerábek Ordine dei libri

"La ciociara" è la storia delle avventure di una madre e una figlia, costrette dal caso a passare un anno nelle prossimità del fronte del Garigliano tra il 1943 e il 1944. Ma "La ciociara" è anche soprattutto la descrizione di due atti di violenza, l'uno collettivo e l'altro individuale, la guerra e lo stupro. Dopo la guerra e dopo lo stupro né un paese né una donna sono più quello che erano prima. Un cambiamento profondo è avvenuto, un passaggio si è verificato da uno strato di innocenza e integrità a un altro di nuova e amara consapevolezza. D'altra parte tutte le guerre che penetrano profondamente nel territorio di un paese e colpiscono le popolazioni civili sono stupri. "La ciociara" non è un libro di guerra nel senso tradizionale del termine; è un romanzo in cui è narrata l'esperienza umana di quella violenza profanatoria che è la guerra.

Román je preniknutý láskou syna k nevlastnému otcovi, ktorý mu bol opravdivým otcom. Lebo "otcom nie je ten, koho uvádza zákon, ale koho uznal za svojho otca syn". Nie povinnosť diktovaná zákonom, lež zákon diktovaný srdcom.

Milý prior, hovorí Florenťan Berto Folchi, ktorého práve drsne vyušili pri ľúbostnom dobrodružstve, "porozprávam vám najkrajšiu novinku, akú ste kedy počuli." A tu sa novela definuje sama. Niečo sa stalo, priamo medzi nami, v našom strede v dedine pri Florencii, niečo celkom všedné: dvaja sa milujú vo vinici, okoloidúci pocestný má smäd a chce si ukradnúť trochu hrozna, pri skoku cez múrik narazí na chrbát milencovi, zlodej sa vydesí, rozkričí, zburcuje sa dedina krikom i zvonením - slovom, dosť látky na "novelu", ktorú treba len dorozprávať.

Po neuveriteľných dobrodružstvách v Stredomorí dostáva sa Angelika do harému Muleja Izmaela, z ktorého niet úniku. Jej sa však podarí zdolať aj túto prekážku a spolu s kráľom otrokov Colinom Patwelom sa dostáva po úmornom putovaní púšťou späť do Francúzska. Nie je to však šťastný návrat. Čaká ju domáce väzenie na vlastnom panstve, z ktorého sú len dve východiská. Alebo sa podrobí kráľovi, ktorého zranila a urazila svojim útekom, alebo riskuje väzenie. Ona však volí riešenie tretie, ktoré je v súlade s jej hrdou povahou - vzbúri celý kraj. Zanevrela na Francúzsko, zanevrela na kráľa. Pripravili ju o všetko, o milovaného manžela, o syna, o brata Gontrana, maliara, ktorý tak miloval voľnosť a nenávidel bezprávie. Vyjde Angelika z tohto boja víťazne, podarí sa francúzskemu kráľovi zraziť ženu, po ktorej tak túži, na kolená?

Sú to tri rozhovory odohrávajúce sa v 16. storočí: prvý rozpráva o živote mníšok, druhý o vydatých ženách a tretí o živote neviestok.