Po neuveriteľných dobrodružstvách v Stredomorí dostáva sa Angelika do harému Muleja Izmaela, z ktorého niet úniku...
Dominik Jerábek Libri
Román je preniknutý láskou syna k nevlastnému otcovi, ktorý mu bol opravdivým otcom. Lebo "otcom nie je ten, koho uvádza zákon, ale koho uznal za svojho otca syn". Nie povinnosť diktovaná zákonom, lež zákon diktovaný srdcom.
"La ciociara" è la storia delle avventure di una madre e una figlia, costrette dal caso a passare un anno nelle prossimità del fronte del Garigliano tra il 1943 e il 1944. Ma "La ciociara" è anche soprattutto la descrizione di due atti di violenza, l'uno collettivo e l'altro individuale, la guerra e lo stupro. Dopo la guerra e dopo lo stupro né un paese né una donna sono più quello che erano prima. Un cambiamento profondo è avvenuto, un passaggio si è verificato da uno strato di innocenza e integrità a un altro di nuova e amara consapevolezza. D'altra parte tutte le guerre che penetrano profondamente nel territorio di un paese e colpiscono le popolazioni civili sono stupri. "La ciociara" non è un libro di guerra nel senso tradizionale del termine; è un romanzo in cui è narrata l'esperienza umana di quella violenza profanatoria che è la guerra.
Sú to tri rozhovory odohrávajúce sa v 16. storočí: prvý rozpráva o živote mníšok, druhý o vydatých ženách a tretí o živote neviestok.
Milý prior, hovorí Florenťan Berto Folchi, ktorého práve drsne vyušili pri ľúbostnom dobrodružstve, "porozprávam vám najkrajšiu novinku, akú ste kedy počuli." A tu sa novela definuje sama. Niečo sa stalo, priamo medzi nami, v našom strede v dedine pri Florencii, niečo celkom všedné: dvaja sa milujú vo vinici, okoloidúci pocestný má smäd a chce si ukradnúť trochu hrozna, pri skoku cez múrik narazí na chrbát milencovi, zlodej sa vydesí, rozkričí, zburcuje sa dedina krikom i zvonením - slovom, dosť látky na "novelu", ktorú treba len dorozprávať.
