Maggiori informazioni sul libro
Muž v povedomých modrých džínsoch a košeli farby lesnej zelene – vždy ju opisoval takto, nie ako tmavozelenú či jasnú zelenú, ale ako lesnú zeleň – jej zjavne nijako neublížil, neuniesol ju ani nič také, takže úzkosť, ktorú pri pohľade naňho pociťovala, jej pripadala čudesne nafúknutá a zbytočná. Chlap na zázname sa posunul trocha nabok. Maya už zase videla Lily. Myslela si, že teraz sa jej strach utíši, no nestalo sa. Muž sa obrátil a sadol si na gauč k malej. Pozrel sa do kamery a na tvári sa mu objavil úsmev. Mayi sa akosi podarilo nezvriesknuť. Zaťať, uvoľniť, zaťať, uvoľniť... Maya, ktorá si vedela v boji vždy udržať chladnú hlavu, vždy dokázala nájsť vnútornú silu, vďaka ktorej sa jej zbytočne nezrýchlil tep a neparalyzoval ju príval adrenalínu, sa o to pokúšala aj teraz. Tie známe šaty, modré džínsy a najmä košeľa vo farbe lesnej zelene ju mali pripraviť na možnosť – aj keď pod tým slovom skôr myslela nemožnosť – toho, čo teraz videla. Preto teraz nezvrieskla. Nelapala dych. Miesto toho sa v hrudi rozlial pocit, že sa akosi nedokáže nadýchnuť. V žilách jej tuhla krv. Pery sa jej chveli. Na obrazovke počítača Lily spokojne vyliezla do lona jej mŕtveho manžela.
Acquisto del libro
Oklam ma, Harlan Coben
- Lingua
- Pubblicato
- 2017
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Copertina rigida),
- Condizioni del libro
- In buone condizioni
- Prezzo
- 4,99 €
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Oklam ma
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Harlan Coben
- Editore
- Ikar (SK)
- Pubblicato
- 2017
- Formato
- Copertina rigida
- Pagine
- 368
- ISBN10
- 8055156360
- ISBN13
- 9788055156361
- Serie
- Tag
- Narrativa, Gialli & Thriller, Thriller, Famiglia, Tensione, USA, Bambini, Omicidi, Letteratura Americana, Morte, Thriller psicologici, Segreti, Thriller criminali, Misterioso, Investigazione, Figlie, Avvocati, Inganno, illusione
- Prima pubblicazione
- 2016
- Titolo originale
- Fool Me Once
- Valutazione
- 3,85 su 5
- Descrizione
- Muž v povedomých modrých džínsoch a košeli farby lesnej zelene – vždy ju opisoval takto, nie ako tmavozelenú či jasnú zelenú, ale ako lesnú zeleň – jej zjavne nijako neublížil, neuniesol ju ani nič také, takže úzkosť, ktorú pri pohľade naňho pociťovala, jej pripadala čudesne nafúknutá a zbytočná. Chlap na zázname sa posunul trocha nabok. Maya už zase videla Lily. Myslela si, že teraz sa jej strach utíši, no nestalo sa. Muž sa obrátil a sadol si na gauč k malej. Pozrel sa do kamery a na tvári sa mu objavil úsmev. Mayi sa akosi podarilo nezvriesknuť. Zaťať, uvoľniť, zaťať, uvoľniť... Maya, ktorá si vedela v boji vždy udržať chladnú hlavu, vždy dokázala nájsť vnútornú silu, vďaka ktorej sa jej zbytočne nezrýchlil tep a neparalyzoval ju príval adrenalínu, sa o to pokúšala aj teraz. Tie známe šaty, modré džínsy a najmä košeľa vo farbe lesnej zelene ju mali pripraviť na možnosť – aj keď pod tým slovom skôr myslela nemožnosť – toho, čo teraz videla. Preto teraz nezvrieskla. Nelapala dych. Miesto toho sa v hrudi rozlial pocit, že sa akosi nedokáže nadýchnuť. V žilách jej tuhla krv. Pery sa jej chveli. Na obrazovke počítača Lily spokojne vyliezla do lona jej mŕtveho manžela.