Maggiori informazioni sul libro
Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.
Acquisto del libro
Východné Slovensko a Židia v medzivojnovom období, Peter Švorc, Patrik Derfiňák
- Lingua
- Pubblicato
- 2014
- product-detail.submit-box.info.binding
- (In brossura)
Metodi di pagamento
Ancora nessuna valutazione.
- Titolo
- Východné Slovensko a Židia v medzivojnovom období
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Peter Švorc, Patrik Derfiňák
- Editore
- Prešovská univerzita
- Pubblicato
- 2014
- Formato
- In brossura
- Pagine
- 244
- ISBN10
- 805551142X
- ISBN13
- 9788055511429
- Serie
- Tag
- Saggistica, Tema stórico, Storia, Ebrei, Slovacchia, Periodo tra le due guerre, Storia degli Ebrei, Primo metà del XX secolo
- Descrizione
- Rozpad Rakúsko-Uhorska narušil stabilitu východoslovenských mestských komunít a zásadne ovplyvnil postavenie maďarského a pomaďarčeného nemeckého obyvateľstva. Tí, ktorí sa pred rokom 1918 podieľali na politike uhorskej vlády, vrátane Židov, Nemcov, Slovákov a Rusínov, boli po vzniku československej vlády označovaní za maďarónov a nepriateľov štátnosti. V prvých rokoch ich vyraďovali z verejného života, vrátane štátnej správy a miestnej administratívy. Židia, aj v ťažkých časoch, boli vnímaní ako reprezentanti uhorskej štátnosti a ako príčina biedy sociálne slabého obyvateľstva, čo ich robilo zraniteľnými voči pogromom a útokom nežidovského obyvateľstva. Monografia sa zaoberá touto problematikou a obsahuje dve syntetizujúce a päť analytických kapitol. Autori sa snažia načrtnúť tendencie, ktorými prechádzala židovská komunita po rozpade monarchie a vzniku československého štátu. Skúmajú, ako sa menil vzťah východoslovenských Židov k novému štátu, či sa s ním stotožnili, a ako sa formoval ich vzťah k majoritnej spoločnosti. Taktiež skúmajú, ako sa menil postoj majoritnej spoločnosti k nim v nových podmienkach demokratického Československa.