Questa serie segue le avventure di una giovane ragazza che affronta una nuova vita in campagna. Dopo essersi trasferita in un villaggio pittoresco ma tranquillo, deve confrontarsi con sentimenti di solitudine e perdita. Attraverso eventi sottili e lettere segrete, scopre il potere della sua immaginazione e la sua capacità di influenzare ciò che la circonda. È una toccante storia sulla crescita, l'amicizia e la ricerca di una casa in luoghi inaspettati.
Jmenuji se Johanka a tahle kniha je o mě. O tom, jak jsem v Zapadálkově nejdřív nikoho neznala a mojí jedinou kamarádkou byla Klára Bobíková. A i tu mi malý bráška Samík roztrhal na malé kousky. Naštěstí jsem se právě tehdy spřátelila s paní učitelkou a taky s Májou a její babičkou. A nakonec i s celou třídou a celým Zapadálkovem. Teda kromě sousedky Motykové, na tu si radši dávám pozor.
Štvrtáčka Johanka je trochu smutná. Prišla o všetkých kamarátov, malý brat jej zničil najmilšiu knihu a veľmi jej chýba starká. Práve sa s mamou a bratom Samkom presťahovala do Zapadáčika, kde je okrem malej školy iba malý kostol a obchod. Namiesto pošty tam majú oranžovú poštovú schránku. A práve do nej Johanka hodí list, o ktorom mama nič netuší. Potom sa čuduje, ako málo stačí, aby sa udalosti dali do pohybu.
Doma, v škole i v Zapadáčiku sa dejú veci - a diali by sa, aj keby Johanka nevymýšľala. Maji sa po dlhých mesiacoch vráti mama z nemocnice, teta Motyková sa tam zasa ocitne. Johankin život je bohatší o dva červené prístroje - malý fotoaparát a ozajstný počítač. A tak jej už nič nebráni napísať e-mail, kedy sa jej zachce. Najlepšej kamoške Maji alebo bývalému spolužiakovi Borisovi. A hoci mame sľúbila, že ockovi napíše až na Vianoce, raz, keď je mama v škole, sľub poruší. Ukáže sa, že si s ockom majú čo povedať. Aj to, po kom je Johanka taká „opytovacia".
Johanka má za sebou prijímacie skúšky na osemročné gymnázium. Stále viac času trávi so spolužiačkou Emmou, ale nezabúda ani na najlepšiu kamošku Maju zo Zapadáčika. A práve s Majou odcestuje hneď druhý prázdninový deň do Bratislavy. Po takmer štyroch rokoch konečne znova vidí svojho ocka, a hoci im to trocha trvá, napokon zistia, ako majú k sebe blízko.