Katarína Džunková Libri

Poetka Katarína Džunková sa v knihe Premenená na hudbu pýta, čo robí človek, ale kladie aj principiálnejšiu otázku, čo robí človeka človekom. Obe otázky majú pritom nenápadne súkromnú a intímnu polohu, pretože sa týkajú rovnako samotnej autorky. Humanizmus v širšom aj úzkom význame slova sa prejavuje empatiou a pozornosťou voči všetkému, čo žije a dokáže pociťovať radosť a úzkosť. Nápadným znakom knihy je plnosť osobného nasadenia, plnosť zmyslových podnetov a v neposlednom rade naplnenie miery citu, rozumu a vzdelania, ktoré sa tu spájajú do oduševnenej vášne po živote. Robí to aj s rizikom, že nie každý bude ochotný zaujať k tvorbe, človeku a svetu rovnaký postoj. Džunková svoju poéziu formuluje ako ponuku, z ktorej sa dajú načerpať duchovné sily, estetické zážitky a nájsť cestu k iným a k sebe.

Kniha Kataríny Džunkovej predstavuje lyrické eseje zo všetkých európskych štátov uverejnených pôvodne na blogu úspešnej poetky a prozaičky. Publikovala ich v elektronickej podobe počas svojich potuliek po kontinente od Lisabonu až po Vladivostok. Sú to cestovateľské zápisky, písané ako inak srdcom, vnímavým, nežným, ale aj vzdelaným a múdrym. Autorka ako skutočný básnik neopakuje encyklopedické údaje, ale prepúšťa krajiny a národné kultúry svojím vnútrom, aby nahmatala ich živý, neopakovateľný pulz a napila sa z ich studničiek. Stretávame sa tak s ojedinelým, originálnym pohľadom na žáner cestopisu, ktorý je vlastne cestopisom duše a ducha. Vznikli tak texty blízke básni v próze. Nakoniec, ich autorka je ovenčená mnohými literárnymi cenami a za sebou má aj dve básnické knihy Palica brata a palica slnka, Veterné mesto, ako aj novelu Eupalinova láska. Eseje K. Džunkovej sprevádzajú autentické fotografie, ktoré dodávajú postrehom realistický rámec a tvoria druhú faktografickú rovinu autorkinej tvorby. Kniha ako celok je originálne dielo. Poteší čitateľa, ktorý túži po imaginatívnom vnímaní videného. Zúčastní sa tak fyzickej i duchovnej púte po zvláštnych miestach, svojsky exotických, zodpovedajúcich duši a naturelu autorky.

Zbierka, ktorou sa predstavil jeden z najvýraznejších básnických talentov a laureátka viacerých literárnych súťaží, je plná zrelých veršov, ktoré prekvapujú obraznosťou, precízne odpozorovanou z krajiny a z hĺbky duše, pulzujúcej životom. Na rozdiel od mnohých vrstovníkov poetka nehľadá žriedla svojej tvorby v bolestínskom nihilizme, ale manifestuje vnútornú prosbu o krásu, lásku a nádej. Čitateľ už pri prvom ponorení sa do jej básnického sveta nájde veci a javy pomenované tak sviežo, prekvapivo, po novom a hlboko, až má pocit, že autorka dala životu mená, ktoré on sotva tuší a na ktoré doposiaľ sám nenachádzal slová.

Poetka Katarína Džunková sa v novele Eupalinova láska predstavuje ako hĺbavý a talentovaný prozaik. V próze, ktorá sa číta na jeden dych, rieši na pozadí očarenia krásou a umením antického sochára Eupalina otázku, či sebastrednosť a sebaláska je to hlavné, čo má hnať talent k tvorivosti, alebo či je umelec iba prostredník medzi ideálom a človekom. Nech čitateľa nemýli minuciózna znalosť antických reálií, v skutočnosti nejde o historickú prózu. Časy, keď svet hľadal šťastie v kalokagatii a nasýtení zmyslov, v kulte sily a krásy ako oslavy človeka, sú tu iba panorámou na pozadí prebúdzajúceho sa nového duchovného zmyslu. Do slovenskej prózy, ktorá neraz rieši iba úpadkové prejavy moderného človeka, sa tak vracajú motívy povolania k sebaprekonávaniu, k obeti ako vyššiemu princípu lásky. Lahodné čítanie, plné hĺbavých úvah, lyrický tón prózy na pomedzí básne, to všetko je Eupalinova láska ako logický stupeň v tvorbe tejto obdarenej autorky.

Zbierka Veterné mesto je autorkinou druhou knihou poézie. Hoci názov evokuje atmosféru Petrohradu, kde vznikla časť týchto básní, verše majú omnoho širší záber. Poetka v nich vysiela hlboké sondy do ľudskej duše a do dejín, aby nahmatala to, čo sa jej javí ako živé, pulzujúce srdce ľudskosti. Zbierka prináša nečakané objavy v námetoch, zachytených priam elegickým štetcom výtvarne nasýteného slova.