Naučte se s dětmi anglicky hravou a veselou formou. Pomůže vám tato kniha, která nabízí dvoujazyčné verze nejkrásnějších pohádek. Spolu s fonetickým přepisem výslovnosti a zvukovou nahrávkou, pomocí které si můžete zkontrolovat správnou výslovnost, se studium angličtiny stane příjemnouzábavou pro celou rodinu.
Výber z knihyporozprávam vám o svojej matkeženektorá už mŕtvavytiahla hlavu z plynovej rúryv srdci našej kuchynea zašepkala: nikto netušíže dôvodom bol iný mužnie tá mrcha Assia Wevill(ako sa bude konšpirovať) (hoci i tá chúďa napokon neskončila o nič lepšie ako koláč) ale tak to už chodížena a jej mužžena dieťa mužžena (iný) muž alebo jednoduchožena koláč rúra všetko čo ste chceli vedieť o mojej matkeje iný mužtak to už viete presah do svetav ktorom neexistujemruka ktorá sa za mnou nenačiahlatelefónktorý nezazvoniliba jedna zle rozohraná hra.
Básne tejto zbierky vznikali v marci 2001, 2002, 2003 medzi Bratislavou, Trnavou a Nitrou. Niektoré z nich boli časopisecky publikované v Romboide a Raku. Autorka sa venuje hlavne literárnej histórii a literárnej kritike.
Víno, ženy, zpěv: V(d)ěčné téma literárních dějin: Studie z literatury ad honorem Dalibor Turček. Soubor studií Víno, ženy, zpěv má demonstrovat nejen radost a veselí. Téma v sobě skrývá i závažnější odkazy. Příspěvky obsažené v knize se rozpínají od středověké literatury po tvorbu 20. století, překračují různé žánry, „zpěv“ je jim synonymem nejrůznějších (pro)jevů spjatých s poezií. Volbou tématu se autoři ocitly na rozlehlém badatelském poli, umožňujícím pohyb napříč různými jazykovými a kulturními oblastmi, ba i různými obdobími. Autoři však věří, že kniha jako celek neprokazuje pouze „věčnost“ zvoleného tématu, ale přináší i nové poznatky, které by závažnější úhel pohledu inicioval jen stěží, pokud vůbec.
Codexy tisovské sú kľúčovým materiálovým prameňom pre rozprávkové edície z 19. storočia. V Slovenských povestiach Jána Francisciho (1845), Slovenských povestiach Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858-1861) a Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach (1880-1883) bolo na základe tejto zbierky publikovaných 14 rozprávok, čo predstavuje takmer polovicu prameňa. Najviac z nich sa objavilo v Dobšinského edícii. Ďalších 16 textov je identifikovateľných v redakčných odkazoch, ktoré sú skompilované z viacerých textov. Polívka v Súpise slovenských rozprávok odtlačil aj niektoré, ktoré sa v dobových zbierkach neobjavili, vrátane rozprávok Zrkadlo, Hrubý Ďuro a ďalších. Zostala nepublikovaná rozprávka O strige a o učňovi. V našom vydaní sa po prvýkrát objavujú aj rozprávky Zlatovlasé dietky, O Matúšovi a O jednom kráľovskom synovi, na ktoré odkazujú redakčné poznámky, avšak Jiří Polívka ich nepublikoval. Codexy tisovské tak reprezentujú podobu rozprávky pred jej kanonizovaním v tlačených zbierkach, najmä v Slovenských povestiach Škultétyho a Dobšinského.
Koncom roku 1843 napísal Ján Francisci (1822 - 1905) zbierku rozprávok Codex diversorum auctorum A, ktorú zamýšľal vydať knižne. Tlačou však nevyšla a dobové rozprávkové edície z tohto rukopisu čerpali iba minimálne. O dva roky neskôr vydal v Levoči zbierku Slovenské povesti (1845), ktorá sa svojej reedície nedočkala, a po tom, čo rozprávky z nej zaradil Pavol Dobšinský do Prostonárodných slovenských povestí (1880 - 1883), z čitateľského povedomia ako samostatná tlač vypadla. Publikácia Rozprávky Janka Rimavského , akcentujúca v názve literárny pseudonym tohto romantika, ktorým dôsledne podpisoval svoje rozprávky, po prvýkrát sprístupňuje Codex diversorum auctorum A a druhé vydanie Slovenských povestí vo vernom prepise podľa originálov. Diela dopĺňa poznámkový aparát, obrazová príloha a úvodná monografická štúdia venovaná rozprávkarovi Jánovi Franciscimu a charakteru jeho rozprávok.
