Oslava veľkého, nezištného priateľstva Guľka Bombuľka so zvieratkami na dvore si podmaňuje malých čitateľov už desiatky rokov. Guľko Bombuľko svojou obetavosťou a láskavosťou je kamarátom na celý život. V knihe nájdu deti neobyčajný darček, návod, ako si z vlneného klbka môžu vyrobiť svojho obľúbeného hrdinu.
Peter a Otec nebeský v šírom poli / Hádač, strúhač, strelec, poprac / Medovníková chalúpka / Tri holúbky / Soľ nad zlato / Slncový kôň / Zlatovláska / Jelenček / Dlhý nos / O dvanástich mesiačikoch / O Veternom kráľovi / Popolvár / Kozliatka a vlk / Ženský vtip / Hrdá panička / Pomodaj šťastia, lavička / Černokňažník / Berona / O kocúrikovi / Traja zhavranený bratia / Zlatá priadka / Prorok Rak / Trojruža / Červeňkráľ a Zlatovláska / Kubove príhody / Čert slúži / Drevená krava / Zakliata hora / O hlúpej žene / Medveď a komár / Ako Cigán čerta ošialil / Múdry Maťko a blázni / Tri zlaté hrušky / Had, mačička a psík / Tri citróny / Myšacia bundička / O vlku, čo si dal šiť čižmy / Radúz a Ľudmila
Milí rodičia a deti, prichádza k vám výber tých najkrajších slovenských rozprávok, zozbieraných medzi obyčajným ľudom, majstrom nad majstrami, v novom prerozprávaní a s novými čarovnými ilustráciami. Doprajte si oddych, zábavu, ale i poučenie v rozprávkach, ktoré pozorne počúvali za dlhých zimných večerov naše babičky a dedkovia, a ich rodičia a babičky a dedkovia, keď boli ešte malými deťmi. Tak ako oni, i vaše deti môžu opäť prežívať dobrodružstvá, boj dobra so zlom, poraziť zlého černokňažníka, či prekábatiť čerta. Nové vydanie.... celý text
Veselé a nápadité príhody prešibaného nezbedníka Guľka Bombuľka a jeho kamarátov.
Veselá a neobyčajná knižka o príhodách žiačika Jožka Mrkvičku a jeho zápasoch s pravopisom. Keď napísal do redakcie, všetci sa zabávali na jeho liste: V našej rodine sme štyria: ja, mvoj otec, Dunaj a Frída. Otec je veľmy dvoležití. Volá sa ako ja, ale račej je keď ho volajú pán majstr. Dunaj je ako mvoj brat ale je to pes. On má skvelí psí život: jedáva to čo ja, behať vje lepšie ako ja a keť dačo viparatí, vyharešia mňa. A do skoli nemusí chodiť, ani vibrané slová sa učiť... Ale potom nastali rozpaky: čo s tým? Niektorí vraveli: „Vydať, nech sa aj deti zabavia.“ Ale druhí boli proti: „Ani myslieť, veď by si žiaci ešte väčšmi pokazili písmo aj pravopis!“ Kniha vyšla s pôvodným textom, s vynikajúcimi ilustráciami Miroslava Cipára.
Danka a Janka Botkové, žiačky 1.B sú navlas rovnaké: oči celkom hnedé a veselé ako gaštanček, plavé vlasy , ostrihané na ofinu, nosy trošku vyhrnuté a veľmi všetečné. Mama ich rozozná vždy, otec niekedy a brat Miško málokedy. Sú celkom rovnaké, tak keď sa Janka pozrie do zrkadla, nie si je istá, či vidí seba alebo sestru Danku a keď sa Danka pozrie na Janku, nevie naisto, či to vidí sestru alebo seba v zrkadle. A rozprávky milujú rovnako vášnivo. Hocikedy sa vyberú do rozprávky. Chytia sa za ruky, spravia hop a sú v rozprávke. Spoznajú tak medveďa Demetera, Gevenduchu, Človiečika z budíka, sloní korienok, slimačí domček, zázračný klobúčik, všadebola a iné rozprávkovo-zázračné veci, ktoré sú vďaka ilustráciám Boženy Plocháňovej ešte čarovnejšie. Kniha se skládá ze dvou původně samostatných knih: Danka a Janka, Danka a Janka v rozprávke. 12. spoločné vydanie
Mala som šťastie, že mi osud dožičil starkú, ktorá vedela plno všelijakých povedačiek, povrávok, hádaniek i rozprávok a vďačne mi ich rozprávala pri pradení, šití alebo inej tichej práci. A mamka ma zas naučila stovky pesničiek. — Ale nielen tieto moje dve mamky. Za môjho detstva žila ešte celá naša dedina oným starosvetským dedinským životom: odveký zápas s prírodou, odveký boj medzi ľuďmi, raz zjavný, raz skrytý, ale inak ďaleko od ostatného sveta, a úplná nedotknutosť modernejšou technikou: nijaká elektrina, rozhlas, kino, televízia — nič. Keď sa tak dívam dozadu, zdá sa mi ten svet môjho detstva malý, jednoduchý a celkom zrozumiteľný, skoro ako svet ľudových rozprávok. No a ja som si ten svoj malý detský svet priniesla v pamäti a v srdci aj do tohto veľkého a zložitého sveta a niekedy sa k nemu vraciam. Najmä pri rozprávkach. A najmä pri rozprávkach, ako sú tieto. Prihodí sa, že sa dostanem do pomykova, ako to či ono vyjadriť. Vtedy sa zamyslím: Ako by to povedala moja mamka? A otec? A starká? A oni mi hneď prídu na pomoc, ustavične sú niekde nablízku. Preto sa v rozprávke cítim ako doma, je to môj rodný chotár. Mária Ďuríčková
