Dielo slovenského dejateľa. V úvode jeho životopis, ďalej kniha obsahuje Štúrove prejavy, snemovné reči a politické state. Z obsahu: Život domáci a pospolitý, Slovo na čase, Neopúšťajme sa, Naše položenie vo vlasti, Nezemania v úradoch krajinských, Kde leží naša bieda?, Reč na uhorskom sneme 17. novembra 1847, Reč na uh. sneme 21. 12. 1847, atd.
II. zväzok diela Ľudovíta Štúra: Predkladaný zväzok spisov Ľudovíta Štúra obsahuje jeho články, úvahy, prednášky, príležitostné prejavy, cestopisy, cestopisné črty, polemiky, recenzie zamerané hlavne na slovenskú národnú kultúru a kultúrnu politiku.
Nauka reči Slovenskej, v modernej slovenčine Náuka reči slovenskej je dielo, ktorým Štúr položil základy spisovného jazyka po gramatickej stránke. Poukázal na rôzne gramatické javy a vysvetlil ich na mnohých príkladoch, čím sa toto dielo zaradilo medzi kvalitné gramatické príručky slovenského jazyka. Faksimile původního vydání z r. 1846.
Esejisticky poňatý obranný spis napísaný pôvodne ešte v staročeštine. Dielo je vo svojej podstate stručným náčrtom dejín a povahopisu slovenského národa a hlasným upozornením na surové praktiky pomaďarčovania územia dnešného Slovenska po roku 1840. Je tiež odkazom grófovi Karolovi Zayovi, horlivému ideológovi Veľkého Maďarska, že „idea národa je viac ako idea konfesie“. Bola to nová a vo svojej dobe prevratná myšlienka.
„Nieto spevnejšieho národa na svete od Slovanov. Nachádzajú sa i u druhých národov piesne, očuť i tam spevy, ale ich nikde nie ani toľké množstvo, ani sú nie toľkej krásy, jako u nás. Čokoľvek z koľaje každodenného života vystúpi, čokoľvek sa nad obyčajnú obecnosť v živote povznesie, všetko prechádza u Slovanov do piesne a v speve sa ozýva…“ Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaná podoba publikace: Ľudovít Štúr. Slovanská ľudová slovesnosť. Dielo v piatich zväzkoch. Zväzok III. SVKL. Bratislava 1955. 362 s. Jozef Ambruš pripravil edične a napísal poznámky i vysvetlivky. Viktor Kochol napísal doslov. Dr. Jozef Felix rediguje.
Publikácia Ludevít Velislav Štúr – Slovanstvo a svet budúcnosti je odborným prekladom z ruského originálu do slovenského jazyka. Ludevít Štúr sa zamýšľa nad nepriaznivou situáciou slovanstva, nad postavením západu. Taktiež sa venuje možnostiam oslobodenia sa slovanstva z pod útlaku cudzích národov. Štúr nastoľuje nutnosť spojenia sa Slovanov a zvýšenia ich sebavedomia, aby sa predišlo ich podrobeniu sa iným národom. Podľa Štúra sú Slovania závislí na rodinnom živote, spojenom s občinou, v ktorej vidí ideálnu formu územnej správy. Vytvorenie nadnárodnej vlády či sily im bolo cudzie a tým pádom si nevytvorili veľký štát, v dôsledku čoho ľahko podľahli nepriateľovi.
