„Zastavil som koňa pod hrkútajúcim stromom, hvízdam si hvizd čistejší... A ak zomrú, mier tým, čo už nezreli tento deň. Ale prišli zvesti od môjho brata básnika. Napísal ešte jednu ľúbeznú vec. A niektorí sa o nej dozvedeli.. Týmito slovami z posledného spevu Anabázy nás do svojho diela uvádza Saint-John Perse, básnik ľudskej slávy, pohanský filozof štyroch základných živlov, kňaz, kazateľ, prorok, vedec, podľa niektorých najväčší žijúci básnik, nositeľ Nobelovej ceny... A my môžeme byť plným právom hrdí, že patríme medzi tých, ktorí "sa o nej dozvedeli ..". Ale na záver citujeme slová z doslovu Jana Vladislava: „Nijaká cena neurobí nikoho básnikom. A tak i Nobelova cena, ktorú Saint-Johnovi Persovi udelili r. 1960, len potvrdila, čo už bolo hotovou vecou a čo predtým potvrdila r. 1950 Cena americkej poézie a r. 1959 Národná cena francúzskej literatúry — totiž že básnikovi Anabázy, Víchrov a Bójí plným právom patrí miesto vedľa tých, ktorí dali podobu dnešnej svetovej poézii a ktorí nás, svojich čitateľov, celým svojím dielom učia, že skôr než spôsobom poznávania je poézia spôsobom života — a to života integrálneho“.
