Martin Scorsese's Cape Fear (1991) opens with a shot of water andclimaxes on a raging river. The director's love of fear cinema, his Catholicism and filmmaking techniques shift Cape Fear into terrifying psychological and psychosexual waters.
Kniha vhodná pre čas, keď sa v kalendári stretnú meniny Adama a Evy - sviatok narodenia sveta, s Vianocami - sviatkom Božieho narodenia v človeku. Čítanie pre malých i veľkých, pre deti i rodičov. Medzi výdychom starého a nádychom nového roka je krátke ticho Vianoc. Ozvú sa hlasy, ktoré cez rok nepočuť: výška vesmíru, hĺbka v človeku. Do vesmírnej výšky, kam ďalekohľad nedovidí, do ľudskej hlbiny, kam neprenikne mikroskop, dovidí rozprávka. Rozprávka pozná jazyk, v ktorom bol svet napísaný, vie čítať písmo napísané pierkom, čo neváži nič. O tom pierku je kniha Daniely a Daniela. Daniela knihu napísala slovami farieb, Daniel ju namaľoval obrazmi slov. Odkiaľ sa to pierko vzalo a čo sa s ním stane? Sadnite si spolu pod zvončeky stromčeka, čítajte, pozerajte a uvidíte. Daniel Pastirčák je básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ.
Evangelium podle Jóba je opatřeno originálními autorovými ilustracemi a komentuje text starozákonní knihy Jób. Poctivě se vydává hledat odpovědi na otázky po smyslu utrpení, vytrvalosti člověka a existenci Boha.
Na stránkach tejto knihy nahliadneme pod povrch základných ľudských vzťahov - do vzťahu muža a ženy, do vzťahu rodičov a detí, do vzťahu človeka k spoločnosti, do vzťahu človeka k sebe samému a do vzťahu človeka k Bohu. Táto publikácia pomôže ľuďom, ktorí hľadajú zmysel vecí a života, porozumieť tomu, ako...
Jedinečné úvahy Daniela Pastirčáka, kazateľa a umelca, ktoré zaujmú každého čitateľa. Kniha vychádza ako prvá z edície Kázne, ktorej cieľom je zachovať unikátne texty osobností z rôznych cirkevných tradícií.
Divadelní režisér neustále hledá témata, která by mohla obohatit jeho práci. Naslouchá příběhům z minulosti, vnímá přítomnost a náhody, a často nachází inspiraci až poté, co přestane hledat. Takto jsem se setkal s Danielem Pastirčákem, jehož obdiv k T. S. Eliotovi mě ohromil. Dozvěděl jsem se, že autor Pustiny napsal i divadelní hry, a Daniel mi přiblížil příběh Cocktail Party, který by mohl rezonovat i dnes. Na Slovensku by to bylo poprvé, a já jsem byl šťastný, že se nám otevřel nový zdroj pro naše diváky. Daniel se pustil do překladu, zatímco my v Astorke připravovali inscenaci. Při analýze textu jsme často volali Daniela na pomoc, a on musel trpět našimi obavami, že diváci nepochopí Eliotovy metafory. Odpověděl, že pokud by takto přemýšlel, nemohl by kázat v kostele. Následující neděli jsem navštívil chrám Církve bratrské a byl jsem překvapen, jak Daniel dokázal přenést biblické příběhy do současnosti. Zaujmul naši mysl, přidal názory vědy a filozofie, a nakonec oslovil naši představivost. Všechny tyto prvky nás nepozorovaně vložily do Boží dlaně, zatímco na jeho tváři zářil šibalský úsměv. Celý zážitek byl a stále je překvapivý. (Juraj Nvota)
Kniha je snovou výpravou do sveta dospievajúceho dievčaťa. Dom jej rodičov je začarovaný. Otec chodí v maske príšery, mama v ňom rú príšeru živí vlastným strachom. Uprostred drámy odcudzených rodičov sa dievča cíti navyše. Utiahne sa do seba. Zahalí sa do hmly, stane sa neviditeľnou. Keďhovorí, nik ju nepočuje. Ak by ju niekto i začul, nepamätá si, čo povedala. Ten, kto jej pohliadne do tváre, v zápätí zabudne, že ju videl.
Poeticky prerozprávaný príbeh života Alžbetky, ktorá túžila lietať, no neposlušnosťou prišla o svoje krídla. Nakoniec ich získa späť, no úplne inak než čakala.
Eseje inšpirované filmami Krzysztofa Kieślowskeho z cyklu Dekalóg, v ktorých autor hľadá význam a miesto desatora v dnešných dňoch. Súbor desiatich esejí o desiatich prikázaniach, inšpirovaný cyklom filmov poľského režiséra Krzysztofa Kieślowského. Daniel Pastirčák je teológ, mysliteľ, ilustrátor a publicista, no jeho tvorba nie je určená len ľuďom hľadajúcim náboženské odpovede - vo svojich úvahách oslovuje univerzálne témy, blízke všetkým ľuďom dneška. Tak aj v tejto knihe hľadá miesto desatora v našom bežnom živote v 21. storočí.
Eseje Daniela Pastirčáka sú meditatívne texty so spirituálnym obsahom. Prepájajú myslenie súčasníka s duchovnými odkazmi Biblie. Pastirčák chce v katedrále nájsť miesto nielen pre kanonikov, ale aj pre heretikov. Civilizácia ducha potrebuje jedných i druhých. Strážcovia ortodoxie by bez heretikov nemali z čoho klenúť oblúky ponad čas. Potrebujeme Luthera, Ginsberga či Eliota, rovnako ako potrebujeme Ondruša či Válka. Tieň mŕtveho Boha je varovaním pred pominuteľnou ctižiadostivosťou materialistického chápania sveta. Človek, ktorý prestane veriť v Boha, je schopný uveriť čomukoľvek. Dvadsiate storočie sa stalo dokladom toho, že spoločnosť, ktorá sa zbaví náboženstva, sa sama stane náboženstvom a smeruje k totalite.
„Všetky rozprávky patria do jednej rodiny. Autori a autorky sú ich otcovia a mamy - aj keď sú z rôznych kútov sveta, hovoria tým istým jazykom, tou istou láskavou rečou, v ktorej je vždy sila života proti sile smrti.“ Daniel Pastirčák
Publikácia obsahuje meditácie, ktoré objasňujú slová z Ježišovej kázne na vrchu a stretnutia ľudí s Ježišom z evanjelií. V našom vnútri existuje množstvo aspektov, nad ktorými môžeme vládnuť. Utvárame ich svojím myslením a vôľou, môžeme plánovať a dosahovať ciele. Naša psychická činnosť a úsilie sú dôležité, no za hranicami tohto psychického života leží tajomná krajina ducha. Tam sa stretávame s vecami, ktoré nás presahujú a ktoré nemáme pod kontrolou. Môžeme čítať múdre knihy a počúvať kázne, no bez svetla Ducha zostávame v tme. Naše úsilie o dobré skutky a utváranie charakteru je cenné, no podstata dobra, ako láska, sa nedá vytvoriť vlastným úsilím. Základné hodnoty, ktoré dávajú zmysel nášmu životu, sú mimo našej kontroly a nevlastníme ich. Stojíme pred absolútnom, ktoré presahuje našu ľudskú prirodzenosť. Duchovný život zahŕňa hodnoty ako pravda, láska a sloboda, ktoré majú rozmer absolútna. Pravda je pravdou len v úplnosti, a láskyplný vzťah nie je ozajstný, ak je narušený egoizmom. Kriste, vedieš nás k uvedomeniu, že ani láska, ani pravda, ani sloboda nám nepatria. Upozorňuješ nás na ilúziu, ktorej denne podliehame, keď si myslíme, že sme bohatí, a pritom sme slepí a chudobní.
Texty v Pastirčákovej knihe sa miestami vyznačujú až fulghumovským pôvabom podania, sa prístupným a štýlovo čistým spôsobom hovorí v rozsahovo kratších textoch o veľkých veciach. Transcendentálny presah jednotlivých úvah je zrejmý, ale nie samozrejmý. Autentická viera sa v nich stáva niekedy optickým východiskom, a inokedy logickým vyústením. Text túto vieru nevnucuje, ale ju vynachádzavo posilňuje a vytrvalo zachováva.
Výber z najkrajších modlitieb jednotlivých náboženstiev a známych osobností sveta. Originálna ručná umelecká knihárska práca.
Príbeh o identite a slobode človeka s niekoľkými desiatkami ilustrácií autora Kniha Čintet približuje "reálny" svet detských postáv, ktorý sa prelína s duchovnými svetmi a ich znameniami, s fantáziou a s množstvom záhadných, tajomných príbehov. Štyri čast knihy spája imaginárna ale nosná niť - príbeh o identite a slobode človeka, o jeho stretnutí s rozličnými štruktúrami MOCI. Šesť detí – cez spočiatku nevinnú hru Čintet – sa ocitne v tajomných priestoroch a zložitých životných situáciách. Ak sa chcú stať slobodnými ľuďmi, nájsť strateného Jonatana a zmeniť sa z oblúd opäť na obyčajné deti, musia nadobudnúť nové poznanie a zároveň zrušiť všetky falošné vzťahy prostredníctvom skutočnej lásky. Rozprávkový príbeh - plný dobrodružstiev, ktoré prežívajú jeho malí hrdinovia - sa vyznačuje originálnou poetikou, mystickosťou a spiritualitou. More na konci sveta je o hľadaní čohosi väčšieho, o úprimnej túžbe poznávať, o skutočnej láske a dobre.
Každý z nás má svoju horu, na ktorú musí počas života vystúpiť. Hora chlapca Pontyho je obrovská, dovysoka čnie uprostred dvoch protipólov – sveta vydezinfikovanej efektívnosti a sveta plného prírodnej emocionality. Vo vnútri chlapcovho srdca sa tie vesmíry spájajú, v mieri prepletajú; vonku sú však na život a na smrť znepriatelené. Ponty sa krôčik po krôčiku snaží vyšliapať až na vrchol; no prekážok je čoraz viac, láske a vzájomnosti kladie do cesty pasce zloba, strach a sebectvo. Daniel Pastirčák sa v najnovšej rozprávke pre väčších aj celkom dospelých čitateľov so sebe vlastnou bravúrou dotýka boľavých miest našich súčasných dní a prostredníctvom mnohých metaforických obrazov a podobenstiev kreslí cestu, po ktorej by sme sa mohli vybrať, aby sme na vrcholov hôr svojich životov mohli zapichnúť víťaznú a múdru vlajku.
Daniel Pastirčák svojou básnickou interpretáciou vzácneho starobylého textu z pera Konštantína Filozofa približuje súčasným deťom jeho posolstvo a význam pre našu vzdelanosť a vzájomné dorozumievanie. Výtvarník Mioš Kopták svojimi ilustráciami odhaľuje tajomné grafické znaky, ktoré zaznamenávajú slová, a teda ľudskú reč do písomnej podoby. Celkovú podobu dal knižke grafický dizajnér Paľo Bálik.
Kniha mýtov, ktoré nie sú mýtmi, ponúka prosté obrazy základných vecí medzi nebom a zemou, mužom a ženou. Niekedy sa dotkne aj odvrátenej strany skutočnosti, o ktorej sa ťažko hovorí, a práve z tohto pohľadu môžeme vidieť náš každodenný svet v novom svetle. Ak sa na všetko pozrieme očami všetkého, objavíme to, čo vidí vševidiaci. Predkladaný text je bizarným literárnym produktom, pravdepodobne vychádzajúcim z viacerých vzájomne závislých prameňov. Ide o súbor literárnych útvarov prevažne mytologického charakteru, doplnený kritickými poznámkami. Tieto poznámky sme prehľadnosti umiestnili na koniec knihy ako dodatok, čím sme zasiahli do pôvodného rukopisu. Text je predložený v necenzurovanej podobe, avšak hodnovernosť kritickej prílohy je sporná. Rozhodli sme sa nepridávať redakčný komentár, aby sme sa vyhli riziku publikovania knihy spolu s "knihou ku knihe o knihe". Týmto krokom sa vystavujeme riziku nepochopenia či hnevu čitateľa, ktorý rýchlo zistí, že zodpovednosť za interpretáciu je na ňom.
V čase letného slnovratu zem navštevujú anjeli. Zväčša priletia len tak pre zábavu na pár hodín. Vymýšľajú zlomyseľné žartíky a pletú nimi hlavu prostoduchým pozemšťanom. Medzi anjelmi sa však nájdu aj takí, ktorí sa do Zeme zamilovali. Potulujú sa po nej dlhší čas, nedá im pokoj bádateľská zvedavosť. Práve takými sú anjeli so vznešenými menami Azael a Gabriel. Pocítili náklonnosť k tomu ľudskému tvorovi, čo nohami chodí po Zemi, no hlavu dvíha k nebu a ktorý sa neustále za niečím pachtí a večne musí na čosi čakať. Jedného dňa Azael príde s nápadom, ako možno človeka urobiť šťastným...
Rozsahem střídmá knížka z pera renomovaného spisovatele a kazatele Daniela Pastirčáka není akademické kompendium ani encyklopedická příručka. Autor v ní zve čtenáře na tematický výlet po třech stezkách, které mapují to nejdůležitější, co v Knize knih najdeme: vztah mezi Stvořitelem ajeho stvořením, identitu člověka rozkročeného mezi dobrem a zlem a nakonec i složité souvislosti mezi svobodou a zákonem. Originálně přitom využívá dialog postav, které od sebe dělily stovky, někdy i tisíce let. Tím, že pojmenovává a objasňuje pnutí mezi jednotlivými biblickými svědky, inspiruje k hlubšímu vnímání toho, jak lidé v průběhu dějin objevovali a stále objevují Boha. Zve nás k takovému čtení Bible, kde se neztratíme v labyrintu dávných textů, ale necháme se vést jejich podivuhodným příslibem až tam, kde litera nezabíjí a Duch oživuje.
Kniha Daniela Pastirčáka a ilustrátorky Daniely Olejníkovej ponúka tri rozprávkové príbehy: Nič - Chlapec Nič, ktorý chce byť niekým a stráca sám seba. O zrnku - Pšeničné zrnko prejde smrti cez rozum a potom to ľutuje. Starec a dieťa - Starec pošle do sveta ľudí Dieťa, ktoré sa v nich stratilo.
Daniel Pastirčák je kazateľ, esejista, prozaik, básnik, scenárista, dramatik, výtvarník, prekladateľ. Dvoma slovami: renesančný človek. Rozsahom záujmov a nadaní renesančný, spôsobom premýšľania celkom dnešný. Dnešný, ale nepoplatný plytkej dobe, smerujúci poctivo do hĺbky. Je trpezlivý pri hľadaní správneho okamihu, dôležitej emócie, výrazného zážitku, ovplyvňujúceho porozumenia. Je mu dané nahmatávať pulz doby. Meditatívne básne v zbierke s tým najkratším možným názvom V, dopĺňajú hudobné kompozície Pjoniho pre violončelo a fragmenty drone-ambientných plôch, ktoré plynule prechádzajú cez územia minimalizmu až k hmlám šumivej elektroniky.
Rozhovory Michala Oláha s najznámejším slovenským kazateľom Danielom Pastirčákom o úprimnom hľadaní zmyslu života, nádeji a zaskočení večnosťou. V dvanástich rozhovoroch odhalíte osobný príbeh najznámejšieho slovenského ekumenického kazateľa počas jeho neraz tŕnistej cesty životom.Postupne odkrývame, ako mladý zarytý ateista rozmýšľajúci o samovražde zostal zaskočený večnosťou vďaka láske k mladej pastierke. Táto skúsenosť zasadila smrteľnú ranu jeho materialistickému pohľadu na svet. Potom, ako bol vyhodený zo strednej školy a bezúspešne sa pokúšal dostať na štúdium maľby na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, počúvol radu priateľa a dal si prihlášku na teológiu. Niekde tam začal príbeh „slovenského Tomáša Halíka“, človeka spájajúceho kresťanov všetkých denominácií s agnostikmi a ateistami.
Kniha prináša svedectvo o potlačovaní slobody v komunistickom Československu. Zachytáva udalosť výstavy, ktorú ako ideologicky nevhodnú, zapečatila Štátna bezpečnosť a vystavené práce zhabala.O udalostiach, ktoré výstave predchádzali o jej priebehu i dôsledkoch vo svojich textoch píšu jej tvorcovia (Ľubomír Badiar, Jaroslav Beliš, Erik Groch, Jozef Kužidlo, Milan Laciak, Dušan Očkovič, Daniel Pastirčák, Rudo Prekop a Edo Štefan) i návštevníci (Ivo Gil, Ondrej Priadka, Ivan Jurič, Marta Konečná a ďalší). Výpovede sú podávané formu ucelených esejí, úryvkov z listov, alebo prepisu rozhovorov. Publikácia je multi-žánrovým dokumentom: okrem dokumentárnych fotografií z výstavy, prináša i umelecké fotografie, reprodukcie obrazov a sôch, ktoré boli na výstave vystavené. V literárnej prílohe sú ukážky z poviedok a básní, ktoré tvorili súčasť výstavy. Zostami publikácie sú Daniel Pastirčák a Rudo Prekop. Kniha vychádza ako prémiový zväzok edície Sivá brada.
Nová kniha básní Daniela Pastirčáka prináša široko a cyklicky rozvrstvenú k vyššej komplexnosti smerujúcu výpoveď predovšetkým o portrétoch našej súčasnej ľudskej reality, nazeranej z ich vnútornej strany, aj o ikonách nášho myslenia... Dva poetické cykly: Portréty a Ikony. Doslov: Ivan Štrpka.
Zbierka básní prešovského rodáka, kazateľa Cirkvi bratskej v Bratislave Daniela Pastirčáka (1959). Obsah: ŠIRE RECHOKIM (Piesne diaľok) ŠIRE AL MUT (Piesne smrti) ŠIRE HA MAALOT (Piesne pútnikov) SVIATOSŤ MANŽELSTVA ŠIRE TEFILIM (Piesne modlitieb) Ilustroval: Daniel Pastirčák
