Marián Hatala Libri

Ak chceš hrať v noci na klavíri, musíš hrať tak potichu, aby si nikoho nezobudil. Alebo musíš hrať tak dobre, aby ťa tí, ktorých zobudíš, nezabili za to, že hráš v noci na klavíri. Ak chceš pridávať nové slová k hromadám slov, čo už boli navŕšené pred tebou, musíš to robiť tak nenápadne, aby si nikto nič nevšimol. Alebo to musíš robiť tak, aby si to všetci všimli ...,“ Aj druhá aforistická kniha Mariána Hatalu, ilustrovaná Dušanom Junekom, budí, znepokojuje, znervózňuje, no súčasne očisťuje – zvučným smiechom z aforizmov, verne zaznamenávajúcich úskalia nášho tragikomického prdúskania, čiže – prdúskalia.

Kniha česko – slovenskej dvojice obsahuje 68 poetických, rýmovaných nonsensov, ktorými Marián Hatala voľne nadväzuje na ním zostavenú a z nemčiny preloženú antológiu Nočný spev sardinky v plechovke. DVA VORVANE NA DNE VANE sprostredkúvajú priam samopašnú literárnu a výtvarnú hru, v ktorej sa rúcajú všeobecne zaužívané predstavy o mimojazykových a jazykových súvislostiach. V ktorej platia iné príčiny a nastávajú iné následky. Podľa Hatalu a Štětinovej Goldflamovej je svet ľudí, zvierat či kvetín miestom pre množstvo absurdít, paradoxov a zdanlivých nezmyslov. Obaja ich odkrývajú so zmyslom pre humor a poéziu, pričom ich úsilie umocňuje nápadité grafické stvárnenie knihy. Kniha vychádza v edícii DVAJAvJEDNOM.

Doučko s Futbalom zďaleka netematizuje len futbal. Vďaka spisovateľovi Mariánovi Hatalovi ožíva v príbehu desaťročného Patrika svet plný napätia, slávnych futbalových mien, radostí i sklamaní, ale aj humorných situácií, sviežich dialógov a žonglovania s loptou a so slovami. Kniha ilustrovaná Gáborom Gyenesom rozpráva o veľkom priateľstve, ktoré patrí k futbalu tak ako k životu.

Kocúr Dorian G. sa po nociach naučil čítať a písať. Briskne, kriticky, ironicky i sebaironicky komentuje „malý“ svet svojej rodiny, ale aj kultúrno-politické pomery „veľkého“ sveta mimo nej. Popritom tajne píše knihu najmä o Ervínovi M., ktorý píše knihu o ňom. Vzniknú dva portréty alebo jeden portrét dvoch hlavných postáv?

Veselá knižka žartovných a krásne nezbedníckych básničiek Mariána Hatalu „pre väčšie deti a menších dospelých“ vo výtvarnej koncepcii a s ilustráciami Ľuba Gumana. Hatala je vždy tak trocha aj uličník. Často (a vtipne) provokuje nielen ako publicista či aforista, ale aj ako básnik. Preto nečudo, že z jeho poézie pre školákov sa vykľula Spoveď záškoláka. Básnenie-snenie s deťmi a pre deti je v Hatalovom podaní najmä slobodnou hrou jazyka, brnkaním na nervy konvenčnosti, preliezaním plotov školometstva, kde-tu aj s úškľabkom nonsensu. Veď kto ak nie decká si zaslúžia verše doslova na hranie na hrane. Hatala pripúšťa, že on sám ako školák zo záškoláctva síce nikdy neprepadol, no ani v ňom veľmi nevynikal. Jeho ulievači na jednotku sa volali Tom Sawyer, Huckleberry Finn, Mag či Holden Caulfield, ako ich vymysleli Mark Twain, Jack Kerouac a J. D. Salinger. „Čím som starší,“ priznáva Hatala, „tým častejšie myslím na záškolákov svojho detstva. Na ich živelnú životnosť, opojnú voľnosť a nespútanú hravosť, aká býva aj vo veselých básničkách, čo som sa usiloval napísať. Na obranu tohto druhu záškoláctva.“

Súbor fejtónov a glos, ktorými autor nadväzuje na svoju knihu Sviatočne obyčajné dni. Texty tematizujúce každodenné veci, situácie a udalosti, sú publicistickými aktualitami i literárnym žánrom, pričom azda najbližšie majú ku krátkej poviedke. Nechýba im hra so slovom, nečakaná pointa, mierna irónia, sebairónia a najmä literárne remeslo, vďaka ktorému predstavujú zbierku vzácnych čitateľsko-zberateľských okamihov. Autorom doslovu je prof. Tibor Žilka, knihu graficky upravil Matúš Chalupa.

Marián Hatala začal písať poéziu pomerne neskoro. Jeho knižným debutom bola na jar roku 1990 vydaná zbierka básní Moje udalosti. V nej sa začína prejavovať ako ironický komentátor súčasnosti, čo sa prelína v celej jeho tvorbe.

V najnovšej knižke, v súlade s koncepciou doteraz vydaných básnických zbierok, ponúka autor poetické pásmo, v ktorom muž v byte prežíva nočné udalosti, udalosti odohrávajúce sa v panelovom dome, ale aj na ulici. Reflexívna lyrika, akú Hatala už niekoľko rokov píše takmer programovo, sa venuje rodine, ľuďom, aktuálnym spoločenským a politickým reáliám, ku ktorým nebýva zhovievavý. A hoci nie sú nijako geograficky vymedzené, čitateľ môže z naznačeného a nedopovedaného vytušiť mnoho, aj charakter doby, o akej autor rozpráva.

Reprezentativní výbor z díla jednoho z nejpozoruhodnějších básnických talentů současného Slovenska (* 1958). V Čechách se s jeho verši zatím mohli seznámit pouze čtenáři časopisů Tvar, Literární noviny, Scriptum…, knižně mu doma a v Německu doposud vyšlo pět samostatných básnických sbírek (Moje události, Zátiší s nočními výkřiky, Všechny moje smutky a jiné výtržnosti, 41 básní, Listování tichem), autorsky byl zastoupen také v antologii Poezie na pomezí. Kromě vlastní básnické tvorby překládá německé a rakouské autory (R. Walser, P. Turrini, O. P. Zier, G. Bydlinski, R. D. Brinkmann, R. Kunze aj.) a podílí se na organizování kulturního života nejen v Bratislavě (do jara loňského roku byl šéfredaktorem československého týdeníku Mosty). Kniha slovenského básníka střední generace vychází v překladu Petra Skarlanta, za podpory Komise SLOLIA, Literární informační centrum, Bratislava.

Súbor 23 autobiografických poviedok, inšpirovaných príhodami, spomienkami, zážitkami z detstva, mladosti aj nie veľmi dávnej minulosti. Hatala ju venoval svojim dvom hlavným živlom: hemofílii a literatúre. Preto aj hlavnou postavou je X - teda autorovo literárne ja, symbolicky odkazujúce na chromozóm X, ktorý "zodpovedá" za vrodenú "krvácavosť". Kniha je "niekedy smutná, niekedy veselá", ako už býva poctivé rozprávanie zo života, tobôž v podaní zrelého literáta, básnika, prekladateľa, publicistu aj aforistu. "Táto kniha by sa mohla volať aj Môj život s hemofíliou, ale nevolá sa tak," hovorí spisovateľ a dodáva: "Preto nie, lebo práve hemofília ma naučila aj to, že mnohí ľudia majú často oveľa väčšie trápenia než ja. Ak by im ich moja kniha pomohla zmierniť hoci o promile, malo význam ju napísať. S akýmkoľvek názvom."

Tridsať fejtónov, z ktorých viaceré majú povahu väčších glos či krátkych poviedok. Zbierka každodenných vecí, situácií a epizód, ktoré Marián Hatala svojím videním sveta a literárnym remeslom povyšuje do stavu sviatočných okamihov.

Sedemnásťročná Hazal Akgündüz vyrastá v rodine tureckých prisťahovalcov v berlínskej štvrti Wedding. Hľadá si miesto v živote, no nie je doma v patriarchálne založenej rodine, ani na pomedzí dvoch príliš rozdielnych kultúr. Cesty jej hľadania a nenachádzania lemujú drobné krádeže, neskôr alkohol, hašiš, povrchné i pochybné známosti. Epizódy napokon vyústia do tragickej udalosti, ktorú v nočnom metre spôsobí aj Hazal, a tak uteká. Pred políciou, nesolidárnou spoločnosťou, pred v sebe nahromadenou frustráciou a agresivitou, pričom pocitový a myšlienkový svet hlavnej „hrdinky“, jej konflikt so sebou a so svetom vystihuje vlastná veta: „Všade iba lakte tých, ktorí sú silnejší, než sme my.“ Tento románový debut Fatmy Aydemir predchádzal knižnému rodinnému portrétu Džinovia, ktorý sa tiež dočkal slovenského prekladu od Mariána Hatalu rovnako Lakte. Ilustrácie Palo Macho, dizajn a zalomenie Peter Brunovský.