Knihu môžeme označiť za sprievodcu životom a tvorbou Ivana Kadlečíka. Prináša vlastné texty autora, jeho odpovede na inšpiratívne otázky z rozhovorov s významnými osobnosťami, komentáre k spoločenským udalostiam i udalostiam v kultúre a literatúre.
Dielo slovenského, dlhé roky umlčiavaného autora, prináša pohľad do vlastného vnútra poeticky a jemne ladený s trpkou príchuťou reality. Obsahuje dielo Dvanásť zostavené z prác, ktorých väčšina bola samostatne uverejnená pod inými názvami v pražskom Obsahu alebo bratislavskom Fragmente K, pričom sú dosť prepracované a doplnené (aj o škrty). Text Dvanásť vyšiel v roku 1989 v samizdatovej knižnej edícii Fragment K ako jej 9. zväzok Ďalej dielo Vlastný horoskop, dopísané 24. 12. 1989.... celý text
„Zneje to čudne ako každý paradox, ale normalizácia ma vlastne oslobodila a priviedla k sebe samému. Pochopil som, že nemusím byť konformný, devótny voči nadriadeným, opatrný, spoliehať sa na vrchnosť, ale bezohľadne si môžem písať čo chcem bez konvencií a predsudkov. (...) Moje tajné texty s samizdate čítali a vysoko hodnotili českí intelektuáli, niečo sa publikovalo aj v zahraničí. Inak by človek ľahko podľahol pocitu, že je vyvrheľ. Zápasí sám so sebou, lebo taký život sa podobá chôdzi po lane nad priepasťou a neraz som sa nebezpečne zapotácal, lebo ako sa vraví, človek je tvor slabý a hriešny. Asi ma podopierali anjeli, tie bytosti neznáme, ale aj známe: všetci, ktorí ma mali radi, živí i mŕtvi, a ktorých som mal rád ja. To očisťuje“ Ivan Kadlečík.
Korešpondencia Ludvíka Vaculíka s Ivanom Kadlečíkom z rokov 1969 - 1989 (vydanie prvé).
"Potreboval som nejakého adresáta a najlepšie sa píše ženám. Keďže dnes nad slovenskou literatúrou hocikto ohŕňa nos a aj Andrej Sládkovič je len v učebniciach, tak som sa rozhodol recyklovať ho do súčasného kultúrneho obehu. Nie je to ľahké, pretože mal archaický jazyk. Občas však povedal, či v korešpondencii napísal zaujímavé veci, ktoré som nehanebne použil. Do istej miery sa s ním stotožňujem. Nie je to schizofrénia, skôr sa ho pokúšam vtiahnuť do seba." Ivan Kadlečík Doslov: Pavel Hrúz
Kniha slovenského prozaika, esejistu, literárneho kritika, ktorá je plynulým pokračovaním jeho kníh Lunenie a Epištoly. Zložená z fragmentov zdanlivých náhodností, i "ohromných maličkostí". Jej súčasťou je i rozsiahla esej venovaná J. S. Bachovi.
Oproti minulým písačkám sú tieto o voľačo smutnejšie. Vyskytne sa v nich už aj rozjímanie o starobe. Ba možno povedať, že takmer všetky tie prelúdiá nadobúdajú meditatívny i kontemplatívny charakter a možno ich počúvať či čítať za zvukov Bachovej hudby, ktorá prebúdza v Kadlečíkovi básnika a to ani nie práve v básňach, ale ešte viac v prozaickom texte.
Kniha reflexií - esejí - príbehov,neobyčajne hlboká výpoveď jedného z najvýznamnejších prítomných slovenských autorov pôvodnej prozaickej tvorby, s ktorou si možno odpovedať na množstvo nevyslovených otázok.
'Besednice' - úvahy a eseje významného súčasného literárneho kritika, historika a spisovateľa, ktorý mal v časoch normalizácie zákaz publikovať pre svoje zásadové postoje.
Knižka Taroky s podtitulom Historický románik je veľmi trefným a pritom vtipným príspevkom k hľadaniu našej identity, či už na úrovni národnej, stredoeurópskej alebo regionálnej. Autor dokáže tak bravúrne pracovať s históriou a má dôkladne načítanú klasickú slovenskú literatúru, že si môže dovoliť zahrať si s ktoroukoľvek našou významnou kultúrno-historickou postavou vynikajúcu partiu tarokov. Platí to pre Štúra, Sládkoviča, Hurbana, Hodžu, Kalinčiaka, ale aj Vajanského, Holubyho, Timravu, Chudobu či Tatarku.
Hlavolamy sú knihou o všeličom, no hlavne o autorovi. V úvahovitom pásme sprostredkúva čitateľovi svoje zážitky z čítania, z hudby, zo stretnutí, pridáva epizódy z Pukanca, Nemecka, Švajčiarska, podľa starých rodinných záznamov evokuje svojich predkov, filologizuje, sníva, vizionárči, bŕľa sa v starých autoroch, komentuje nových, nahlas rozmýšľa o smrteľnosti a smrti, vracia sa k náboženstvu, k luteránstvu. Dikcia a stavba jeho vety pripomenie Tatarku (časté inverzie, ale aj regulovanie toku myšlienok). Výsledkom Kadlečíkových samôt je okrem iného schopnosť vciťovať sa do “duše” vecí. A tak sa to mihá, mení, vlní v Kadlečíkovej knihe všetkými smermi až po najmenšiu jednotku spisovateľovho materiálu, po slovo.
Zbierka haiku trinástich slovenských autorov, z ktorých každý na úvod zodpovie na otázky prečo píše haiku, čím ho haiku zaujalo a čo všetko sa dá úsporným haiku napísať.
Spisovateľ, esejista a publicista Ivan Kadlečík sa v knihe Z rečí v nížinách predstavuje predovšetkým ako literárny kritik. Kniha tvorí súbor jeho kritických článkov a recenzií z konca šesťdesiatych rokov. Je to významné obdobie slovenskej literatúry, umelecká spisba bola vtedy neraz nová a originálna, jej diapazón pestrý a táto prelomová doba bola i spoločensky "zaujímavá", chystala sa "ormalizácia" všetkých foriem nášho duchovného života. V tejto historickej chvíľke Kadlečík píše o literatúre s nadhľadom, sústreďuje sa predovšetkým na hodnoty a vlastnosti našej literatúry, ktoré by mali pretrvať. Väčšina týchto súdov je doposiaľ platná, hoci kniha si na overenie jeho uzáverov musela počkať rad rokov.
Román Spytovanie je pokračovaním dlhodobej spolupráce Ivana Kadlečíka a Olega Pastiera. Ich dialóg o literatúre, umení, hudbe a všeličom inom začal v roku 1989 a trvá dodnes. Viac ako dvadsaťročné „spytovanie“ je sondou do rôznych časových a dejinných zvratov nielen Kadlečíkovho životného príbehu, ale aj ponorom a náhľadom do kultúrnych, spoločenských a politických krkolomností rokov minulých a, samozrejme, aj do našej najsúčasnejšej súčasnosti.
Zaujímavá próza jedného z mála slovenských intelektuálov, ktorý sa po počiatočnom pochopiteľnom hľadaní rozhodol žiť v súlade so svojím svedomím...
Slovo sa v ústach rozkladá, slovo predstiera bozk, celé je zmierené. Epištoly sú najkrajší a najslobodnejší literárny žáner. Literárny druh a priateľ: sú čistý spôsob jestvovania. Budeme počúvať, počúvať sa a počuť budeme, zhovárať sa v porozumení a rozumieť si sypkým a jasným mlčaním - a budeme sa azda menej báť. Ivan Kadlečík
Prvý zväzok súborného diela Ivana Kadlečíka obsahuje texty z rokov 1971-1991. Reflexie diel modernej slovenskej literatúry, portréty spisovateľov, eseje o tvorbe, úvahy, listy priateľom i intímne denníkové zápisky. Autor mal počas komunistického režimu zakázané publikovať v oficiálnych vydavateľstvách a preto jeho knihy vychádzali v samizdatových a zahraničných edíciách.
Kniha obsahuje štyridsaťdva básní vo forme haiku. Táto prísna forma troch krátkych riadkov má len sedemnásť slabík a vylučuje všetko zbytočné, takže je virtuóznou previerkou možností aj nášho jazyka. Naozaj netreba veľa slov, skôr úsilia a námahy od autora i čitateľa.
Antologie
