Zbierka kritík a esejí publikovaných v rokoch 2006 - 2010.
Josef Bžoch Libri






Pamäti 1
- 448pagine
- 16 ore di lettura
Pamäte Giacoma Casanovu, prvý zväzok. Obsahuje tri časti: Tri panny; Grécka otrokyňa; Zvedená grófka V troch dieloch prvého zväzku Pamätí, kteoré slovenským čitatelom předkládáme ako reedíciu, nás auto oboznamuje s prvými krokmi v svojom živote, s detsvom, štúdiom, s radosťami a ťažkosťami v cirkevnej a vojenske službe. Jadrom celého rozprávania je však citovový, či skor lúbostný život, najrozličnejšie dobrodužstvá s mladými dievčatami i so skúsenými ženami: Casanova svoje erotické zážitky nijako necenzuruje a neuhládza, je dosledný vo svoje zásade nielen dosiahnuť čo najväčšie rozkoše, ale o nich aj otvorene písať. Pokial ide o ženy, neraz vela riskuje a vydáva sa napospas všetkým nebezpečnstvám.
A due secoli e mezzo esatti dalla nascita, Mozart (1756-1791) resta ancora per molti versi un mistero. Infinite sono state le interpretazioni, le invenzioni e le leggende sul musicista: nessuna, tuttavia, che fosse convincente fino in fondo, nessuna che riuscisse a collegare lo straordinario genio creatore all'uomo Mozart. Ponendo al centro della sua indagine la musica, scrivendo quasi più una biografia della musica che del musicista, in questo saggio che è ormai un classico degli studi mozartiani Wolfgang Hildesheimer fa emergere la personalità del compositore dall'analisi del processo creativo, riuscendo a offrire un'immagine nuova, viva e finalmente credibile di Mozart nella sua totalità di uomo e di artista.
Literárne soboty
- 368pagine
- 13 ore di lettura
Zo zápisníka kritika : (1990-2000)
- 297pagine
- 11 ore di lettura
Kritické reflexie o aktuálnej knižnej produkcii na Slovensku v poslednom desaťročí minulého storočia, vnímavé hodnotenia stavu literatúry a kultúry.
... v torbe maršalskú palicu
- 106pagine
- 4 ore di lettura
Predstavujeme Vám západonemeckého Švejka. Hoci — stop! Nie Švejka! Pre Martina Bispamcka by to bolo príliš čestné zrovnanie a Švejk by sa právom mohol cítiť smrtelne urazený, keby sme ho chceli postaviť do jedného radu s týmto kreténom, príslušníkom západonemeckého Bundeswehru. Veď vlastne tito ľudia nemajú nič, ale zhola nič spoločného. Švejk, — naivný, ale zásadný odporca vojny, bojovník práve proti takým, akým je Martin Bispamcke, slávychtivým, tupým, ješitným, nemysliacim žoldnierom, ktorí už v c. k. ríši šli a na Západe idú doteraz do armády iba preto, že sa už nikde inde uplatniť nemôžu; Švejk, — úprimný, krásny človek — a Martin Bispamcke — nie, to nie za žiadnu cenu. Skôr poručík Dub! Áno, práve poručík Dub, ktorý po obrovskom krachu c. k. armády presedlal k Hitlerovi a po ďalšom, ešte mohutnejšom krachu znovu začína šarapatiť — v Bundeswehri. Teraz je, pravda, ešte nie poručíkom, iba obyčajným dobrovoľníkom, neskôr poddôstojníkom, ale — nebyť pre neho nešťastnej náhody — určite by sa poručíkom a nie iba poručíkom bol stal, lebo mal preto všetky potrebné „predpoklady“. Tank „priateľov“ američanov urobil koniec jeho ambíciám, a Dub — Martin Bispamcke — hoci s ľútosťou, predsa musí nádejnú kariéru zanechať. Martin Bispamcke odišiel, ale koľko podobných ich tam, na nešťastie západonemeckého ľudu zostalo. A nie každého môže odstaviť „spriatelený“ americký tank. A tí, ktorí zostali, vyhrážajú, rinčia zbraňami...