Vojtech Mihálik Libri

TENTO SVAZEK OBSAHUJE DÍLA VYDANÁ SAMOSTATNĚ: Pán Tragáčik a templári (orig. 1966) a Pán Tragáčik a strašidelný kaštieľ (orig. 1969). Hlavnou postavou je historik umenia a amatérsky detektív Tragáčik, čestný človek so zmyslom pre humor. V oboch príbehoch musi náš hrdina rozluštit mnoho záhad, čeliť nepříjemným protivnikom, vyviaznuť z nebezpečných pásci. Dobrých pomocnikov nachádza v šikovných a všímavých detoch, které neraz zbadajú to, čo jemu uniklo. A tak spoločnými silami hladaju dómyselne ukrytý poklad templárov a usilujú sa odhalit tajomstvo starého kaštiela.

Ľúbostná poézia zaujíma v tvorbe národného umelca Vojtecha Mihálika významné miesto. Nie je to miesto odpočinku od väčších tém, jemu je ona sama jednou z tém najdôležitejších. Hovorí nám vážne veci o človeku, našom súčasníkovi, videnom z citlivej strany, kde sú i rany či jazvy, kdeje neraz obnažený až do najtajnejších slabín. Ľúbostné básne Vojtecha Mihálika sú ako obloky na dome, do ktorého sa radi vraciame. Pozerajme sa cez ne! Každý je iný.

Preklady poézie od autorov: Sofokles, Aristofanes, Ovidius, Dobrovolski, Szymborska, Jeffers, Ferlinghetti

Plebejská košeľa po prvý raz vyšla v roku 1950, teda v období, ktoré malo, ako každé literárne obdobie, nielen prehry, ale i víťazstvá. Oficiálna požiadavka,aby socialistická literatúra zobrazovala boj tried, sa stretla u Mihálika s autenticitou osobného zážitku. Nemusel si triedny pohľad nasvet osvojovať: mal ho v krvi a mohol ho spontánne vysloviť.

Dvojzväzkové vydanie Básní je dosiaľ najširším výberom autorovej pôvodnej básnickej tvorby. Prvý zväzok reprezentuje zhruba roky 1945-1959 a opiera sa najmä o materiál z básnických zbierok Anjeli (1947), Plebejská košeľa (1950), Spievajúce srdce (1952), Ozbrojená láska (1953), Neumriem na slame (1955) a Archimedove kruhy (1960).

Výbor básní. Jeden z najznámejších beatnikov, ktorý vyštartoval svoju kariéru zo San Francisca...

Neumriem na slame, umriem ja na koni, a keď z koňa spadnem, šabľa mi zazvoní...

V spoločnom zväzku 1. vydanie (Tŕpok štvrté, Appassionaty a Sonetov tretie). 9000 výtlačkov v plátne a 2000 v koži.

Došlo k rozporu medzi jeho vierou a nevierou v Boha. 10 rokov tápal v tomto rozpore. Vyústením z tohto rozporu je táto básnická zbierka. Vyjadruje sa k náboženstvu, Bohu a postaveniu človeka v tejto spoločnosti. Svojho mŕtveho otca štylizuje do biblickej postavy Jóba,ktorý sa búri. Otec predstavujenáboženskú minulosť človeka,ktorý bol unesený v putách a nemá možnosť zmeniť svoj osud. Búri sa proti cerkevným dogmám, ktoré hlásali pokoru. V tom čase vznikla studená vojna.

1327 hat Petrarca, wenn wir dem Dichter glauben dürfen, die schöne Laura zum ersten Mal erblickt. Um die schicksalhafte Liebe zu der Fernen, Unerreichbaren kreisen die Gedichte seines »Canzoniere«. Aus ihnen ging die neuzeitliche Lyrik in Europa hervor. Aber kann uns die Liebeslyrik des Dichters aus dem 14. Jahrhundert heute noch unmittelbar ansprechen? Sie kann. Denn Petrarca ist nicht nur der unglücklich Liebende par excellence, sondern er hat auch die Widersprüchlichkeit der Liebe wie kein anderer in Worte gefaßt: Freiheitsbedürfnis und Bindung, Leid und Lust am Leiden. Und der »poeta laureatus«, der lorbeerentflammte Dichter, umwirbt noch eine andere Geliebte, die Dichtung selbst. Was wäre ein Sonett, was wäre eine Kanzone ohne Reim? Indem der Übersetzer Karlheinz Stierle sich in dieser Auswahl der Ordnung des Reims, wenn auch nicht sklavisch, fügt, wird er in einen spannungsreichen Dialog zwischen den Möglichkeiten seiner eigenen Sprache und dem Original gezogen. Durch die Zweisprachigkeit dieser Ausgabe hat der Leser die Möglichkeit, diesen Dialog nachzuvollziehen.

Niet básnickej zbierky národného umelca Vojtecha Mihálika, ktorá by nebola pre čitateľa prekvapením. Týka sa to aj pozoruhodnej knihy poézie Posledná prvá láska. Keď vyšla v roku 1978 po prvý raz, priniesla poéziu prezentujúcu básnika vari vo všetkých podobách - opäť ho sprítomnila ako analytika nemilosrdne odhaľujúceho temnejšie stránky ľudského života, ale predstavila ho aj ako umelca syntetizujúceho vyabstrahovanú životnú múdrosť. A opäť sme v nej našli príslovečnú mihálikovskú iróniu a sebairóniu, ktoré sa v rukách majstra už dávnejšie stali dokonalým nástrojom. Azda práve ony mu pomohli rozvinúť pravdivú výpoveď o citovom a myšlienkovom podhubí moderného človeka, o zložitosti partnerského vzťahu muža a ženy, o láske zbavenej pretvárky a falošných predstáv. Keď po vyše desaťročí znovu vychádza táto kniha plná brilantne napísaných básní, je to iba potvrdením, že oslovuje nielen svojho tradičného čitateľa, ale že nachádza adresáta aj medzi dnešnými mladými ľuďmi.

L'azione prende avvio all'alba: Lisistrata convoca le ateniesi, ma anche spartane, corinzie e beote, per comunicare il suo piano di portata panellenica, quello di non concedersi più ai mariti fino alla cessazione delle ostilità che durano ormai da troppo tempo. Le donne piangono e tremano al pensiero, ma infine giurano di astenersi dal sesso con i mariti. Nel frattempo le più anziane hanno preso l'Acropoli e si sono rinchiuse dentro. Qui, dopo un primo tentativo fallimentare di reduci e veterani ateniesi di riprendere il cuore della vita politica, arriva un Probulo, rappresentante del potere oligarchico, circondato da scherani, che ingaggia un corpo a corpo prima simbolico e poi fisico con Lisistrata stessa e le sue compagne che lo vedrà miseramente soccombere. Ma l'astinenza fa breccia negli uomini. C'è un patto fra tutte le donne greche sul fatto di mettere fine alla guerra e di chiamare da Sparta e da Atene i massimi ambasciatori con pieni poteri. Una volta convenuti ad Atene, questi ascolteranno le parole della protagonista, che rivendicherà il primato della saggezza femminile su quella maschile nel condurre le cose del mondo, ricorderà l'antica amicizia antipersiana fra ateniesi e spartani e farà scoppiare la pace che coinciderà con la riconciliazione tra uomini e donne in una grande festa finale.

A king's decision to sacrifice his daughter and turn the tide of war inflicts lasting damage on his family, culminating in a terrible act of retribution.

Výber Mihálikových článkov, rozhovorov a polemík.

V tomto výbere poézie známeho autora sú len také básne, v ktorých sa vedome dáva prednosť drsnej pravde obsahu výpovede pred jej krásnym aranžmám... Doslov: Ján Turan. Prvé vydanie.

Výbor z básní a esejů Vojtecha Mihálika - básně vybral, uspořádal a přeložil ze slovenštiny Karel Sýs ; publicistiku vybral, přeložil a doslov napsal Ludvík Patera.

Ťažisko tvorivého procesu tu nestojí na jednom mieste, ale presúva sa do viacerých tematických a žánrových polôh: v Tŕpkach do polohy objektívnejšej a epizujúcej, v Appassionate do polohy subjektívnejšej a lyrickej. Ani v týchto polohách sa však nestáva Mihálik básnikom jednostranným, leboaj tu si jeho umelecký pohľad na svet uchováva významové rozpätie dialektického uchopovania vzťahu medzi ľudským subjektom a objektívnou realitou.

Vojtech Mihálik dal čitateľovi spoznať mnoho z krásy i trpkosti lásky, zo vzťahu k ľudskému utrpeniu, vedel protestovať proti starým i novším ľudským biedam, ukazoval prstom na rušiteľov mieru, jednoducho ako človek z ľudu bez biblického gesta.

Kniha poľskej autorky Z. Chądzyńskej "Stuha za lásku" bola r. 1976 odmenená 2. cenou v súťaži vydavateľstva Nazsa Księrgarnia vo Varšave. Autorka v nej opisuje pomerne vyrovnanú rodinu, v ktorej žije pätnásťročná Anna a jej mladšia sestra Kaška. V detstve odúčala matka Annu chytať veci ľavou rukou, z čoho jej ostala zajajkavosť. Matkinou potechou a miláčikom je mladšia Kaška. Anna sa čoraz väčšmi uzatvára do svojich problémov. Nepríjemná poznámka v škole na jej zajajkavosť ju tak rozruší, že sa rozhodne do školy viac nejsť. Doma sa nemá komu zveriť, jedinou jej dôverníčkou je rázna lekárka, s ktorou sa zoznámila kedysi na prázdninách. Tá ju pošle k odborníkovi foniatrovi. Po trpiteľskom a sebaľutujúcom období trvá niekoľko týždňov, kým začne Anna vnímať aj bolesti a starosti iných ľudí. Pomaly sa vracia do normálneho života, rozhodne sa vystúpiť zo svojej ulity, striasť sa márnomyseľnosti, liečiť sa, vrátiť sa do školy a dohoniť všetko, čo zameškala. Kniha ej napísaná s veľkým zmyslom pre charakterizáciu postáv, s psychologickým taktom a dôkladnou znalosťou túžob, bolestí a hľadaní mladých, ktorí si už začínajú klásť otázku, ako reagovať na život okolo seba nielen z hľadiska vlastných ambícií, ale aj z iných aspektov.

VOJTECH MIHÁLIK sa narodil 30. 3. 1926 v Dolnej Strede. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave. Pôsobil v rozličných funkciách, bol prvým tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov, predsedom Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Prahe a toho času pôsobí ako riaditeľ vydavateľstvaSlovenský spisovateľ. Vydal 14 básnických zbierok: Anjeli (1947), Plebejská košeľa (1950), Spievajúce srdce (19S2), Ozbrojená láska (1953), Neumriem na slame (1955), Archimedove kruhy (1960), Vzbúrený Jób (1960), Tŕpky (1963), Appassionata (1964), Útek za Orfeom (1965), Sonety pre tvoju samotu (1966), Čierna jeseň (1969), Trinásta komnata (1975) a Posledná prvá láska (1978). Z jeho veľkého prekladateľského diela najvýznamnejšie sú preklady Ovidia, Aristofana, Sofokla, Tuwima, Moliéra, Ferlinghettiho. Za prekladateľskú tvorbu bol niekoľko ráz vyznamenaný cenou Jána Hollého i medzinárodnými cenami. Za jeho básnickú a kultúrnopolitickú činnosť mu v roku 1966 udelili titul Zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul Národný umelec. Tento výber je prierezom celou Mihálikovou básnickou tvorbou s výnimkou väčších básnických skladieb a štrnástej zbierky.

Celoživotný prierez poéziou: zbierky Vzbúrený Jób, Tŕpky, Appasionata, Útek za Orfeom, Sonety pre tvoju samotu, Čierna jeseň. Záverečnú štúdiu napísal Milan Pišút. 13-72-012-74

Trinásta zbierka obsahujúca celky Živly a diaľky a Príbehy z edície Klubu milovníkov poézie.

Autorský výber zo zbierok Anjeli, Plebejská košeľa, Ozbrojená láska, Neumriem na slame, Archimedove kruhy, Tŕpky, Útek za Orfeom, Sonety pre tvoju samotu, Láska elegická, Čierna jeseň a Trinásta komnata.

Výbor z lyriky složený ze tří částí: Dokořán, Tiše a Pláňata.

Zostavil, preložil a doslov napísal Vojtech Mihálik.

Milan Hamada, významný historik staršej literatúry a zároveň jeden z najintegrálnejších kritikov slovenskej literatúry 20. storočia, sa ujal neľahkej úlohy – zostaviť knižný výber z tvorby mimoriadne talentovaného, no značne kontroverzného básnika Vojtecha Mihálika (1926 – 2001), ktorý vstúpil do slovenskej literatúry po druhej svetovej vojne. Vyšiel z prostredia trnavského katolíckeho gymnázia, čo výrazným spôsobom ovplyvnilo autorovu ranú časopiseckú tvorbu i jeho básnický debut Anjeli (1947). Eruptívna zmyslová obrazotvornosť, jemné intelektuálne verše preniknuté modernou spiritualitou a nekonvenčná, expresívna básnická reč sú pre mladého Mihálika charakteristické. Hamada s veľkou dávkou empatie sleduje peripetie Mihálikovej tvorby v čase, keď bol ešte slobodným, intelektuálne moderným a svojbytným tvorcom, čo nepodľahol ani vtedajším dobovo módnym nadrealistickým tendenciám (básnikov kritický spor s upadajúcim nadrealizmom odráža i prvá ukážka v kapitole Z článkov a rozhovorov). Charakterizuje Mihálika aj ako autora modernej, autentickej sociálnej lyriky v zbierke Plebejská košeľa (1950), ktorú považuje (na rozdiel od dobovej kritiky) za „vrcholnú a jedinečnú zbierku slovenskej povojnovej poézie.“

Mihálikova poézia už od zbierky Účasť (1983) dôsledne pokračuje vo svojom obnovenom úsilí o pravdivé, a teda nevyhnutne aj kritické zobrazenie morálnej tváre našej súčasnej spoločnosti, t. j. najmä tých javov, ktoré hromadne hyzdia túto tvár.

Básnická skladba je oslavou slovenského kněze a básníka Jana Hollého a zároveň i zamyšlením nad jeho životem.

Vojtech Mihálik dal čitateľovi spoznať mnoho z krásy i trpkosti lásky, zo vzťahu k ľudskému utrpeniu, vedel protestovať proti starým i novším ľudským biedam, ukazoval prstom na rušiteľov mieru, jednoducho ako človek z ľudu bez biblického gesta.