Parametri
- 164pagine
- 6 ore di lettura
Maggiori informazioni sul libro
Kniha predstavujúca vývoj myslenia v oblasti ľudskej identity, spôsob jej hľadania a zrkadlenie vo filozofických systémoch. Prvú kapitolu tvorí krátky exkurz do antropologickej reflexie v antike, stredoveku, cez renesanciu až po I. Kanta. Druhá kapitola už rozoberá tri podoby antropologizmu: 1. voluntaristický, 2. antropologizmus vo filozofii života, 3. existenciálny. V tretej kapitole sa dozvieme o vzniku filozofickej antropológie, kde sa Ján Šlosiar venuje E. Cassirerovi, M. Schelerovi, A. Gehlenovi, H. Plessnerovi, N. Hartmannovi a personalistom (M. Buberovi a J. Maritainovi). Posledná štvrtá kapitola sa venuje analýze antropín ľudského pobytu (úzkosť, odcudzenie, láska, ...). Publikácia je tak zameraná na filozoficko-antropologickú líniu v rámci samotnej filozofie, pričom jej čitateľnosť a plynulosť je na dobrej úrovni.
Acquisto del libro
Od antropologizmu k filozofickej antropológii, Ján Šlosiar
- Lingua
- Pubblicato
- 2002
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Copertina rigida)
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Od antropologizmu k filozofickej antropológii
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Ján Šlosiar
- Editore
- Iris
- Pubblicato
- 2002
- Formato
- Copertina rigida
- Pagine
- 164
- ISBN10
- 8089018378
- ISBN13
- 9788089018376
- Serie
- Tag
- Saggistica, Scienze sociali, Tematica filosofica, Filosofia, Storia della filosofia, Antropologia filosofica
- Valutazione
- 5 su 5
- Descrizione
- Kniha predstavujúca vývoj myslenia v oblasti ľudskej identity, spôsob jej hľadania a zrkadlenie vo filozofických systémoch. Prvú kapitolu tvorí krátky exkurz do antropologickej reflexie v antike, stredoveku, cez renesanciu až po I. Kanta. Druhá kapitola už rozoberá tri podoby antropologizmu: 1. voluntaristický, 2. antropologizmus vo filozofii života, 3. existenciálny. V tretej kapitole sa dozvieme o vzniku filozofickej antropológie, kde sa Ján Šlosiar venuje E. Cassirerovi, M. Schelerovi, A. Gehlenovi, H. Plessnerovi, N. Hartmannovi a personalistom (M. Buberovi a J. Maritainovi). Posledná štvrtá kapitola sa venuje analýze antropín ľudského pobytu (úzkosť, odcudzenie, láska, ...). Publikácia je tak zameraná na filozoficko-antropologickú líniu v rámci samotnej filozofie, pričom jej čitateľnosť a plynulosť je na dobrej úrovni.