Maggiori informazioni sul libro
Básnická zbierka Márie Ferenčuhovej Skryté titulky ponúka objavný pohľad na vlastnú skúsenosť, ktorá sa transformuje na odhalenú, niekedy zakódovanú žltú škvrnu temnoty a jasu slova. Autorka pracuje so „slučkou“ neuzavretej kapitoly protirečení a sklamaní, pričom sa stáva normou každého slovného znaku a zmyslom vlastného tápania. V textoch sa objavuje „dvojitosť“ významu Saint-John Persa, ktorá odhaľuje tajomstvo „hlineného lampáša“ svietiaceho v tme znovuzrodenia. Ferenčuhová skúma autopsiu vlastného videnia a vyjadruje mnohovýznamovosť svojich myšlienok. Napriek zdaniu, že nedokáže vpustiť čitateľa do svojho vnútorného sveta, jej poézia je plná intimity a alternatívneho strachu zo zabetónovanej skúsenosti. Autorka prezentuje vlastnú „nedokonalosť“ v labyrintoch nejednoznačnosti doby. V jej textoch cítiť „strih kamery“, ktorý sa zameriava na hlboké pocity a fragmenty duše. Ferenčuhová postupne uvoľňuje gradáciu s prvkami prozaického textu, čím sa snaží o koherentnú príťažlivosť výrazu, ktorý nie je len éterický, ale aj zakorenený v realite. Jej dielo má vzostupnú gradáciu a obsahuje postmoderné prvky, čím sa radí k modernej slovenskej lyrike.
Acquisto del libro
Skryté titulky, Mária Ferenčuhová
- Lingua
- Pubblicato
- 2003
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Copertina rigida)
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Skryté titulky
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Mária Ferenčuhová
- Editore
- Drewo a srd
- Pubblicato
- 2003
- Formato
- Copertina rigida
- Pagine
- 77
- ISBN10
- 8088965659
- ISBN13
- 9788088965657
- Serie
- Valutazione
- 5 su 5
- Descrizione
- Básnická zbierka Márie Ferenčuhovej Skryté titulky ponúka objavný pohľad na vlastnú skúsenosť, ktorá sa transformuje na odhalenú, niekedy zakódovanú žltú škvrnu temnoty a jasu slova. Autorka pracuje so „slučkou“ neuzavretej kapitoly protirečení a sklamaní, pričom sa stáva normou každého slovného znaku a zmyslom vlastného tápania. V textoch sa objavuje „dvojitosť“ významu Saint-John Persa, ktorá odhaľuje tajomstvo „hlineného lampáša“ svietiaceho v tme znovuzrodenia. Ferenčuhová skúma autopsiu vlastného videnia a vyjadruje mnohovýznamovosť svojich myšlienok. Napriek zdaniu, že nedokáže vpustiť čitateľa do svojho vnútorného sveta, jej poézia je plná intimity a alternatívneho strachu zo zabetónovanej skúsenosti. Autorka prezentuje vlastnú „nedokonalosť“ v labyrintoch nejednoznačnosti doby. V jej textoch cítiť „strih kamery“, ktorý sa zameriava na hlboké pocity a fragmenty duše. Ferenčuhová postupne uvoľňuje gradáciu s prvkami prozaického textu, čím sa snaží o koherentnú príťažlivosť výrazu, ktorý nie je len éterický, ale aj zakorenený v realite. Jej dielo má vzostupnú gradáciu a obsahuje postmoderné prvky, čím sa radí k modernej slovenskej lyrike.