Bookbot

Pamäti I.

Parametri

  • 286pagine
  • 11 ore di lettura

Maggiori informazioni sul libro

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu a vzdelanie získaval v Rakove a Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník na Jadranskom mori, od roku 1919 bol tajomníkom župy a od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1938 sa stal úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku a v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Autor prejavu, ktorý 29. augusta 1944 oznámil vstup nemeckých vojsk na Slovensko a vyzval obyvateľov, aby nekládli odpor. Tento prejav viedol k pasivite armádnych posádok na Slovensku. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, na slobodu sa dostal až v roku 1958 po amnestii. V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla a od roku 1922 redaktorom týždenníka Slovenský svet. Bol členom a tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov a redaktorom edície Žatva. V rokoch 1938 – 1939 bol jedným z ideológov slovenskej štátnosti a vystupoval proti Slovenskému národnému povstaniu. Literárnu činnosť začal písaním článkov a krátkych próz, debutoval v roku 1920 zbierkou noviel. Vo svojich dielach sa zaoberal autobiografickými motívmi, citovými konfliktmi a sociálnou tématikou.

Pubblicazione

Acquisto del libro

Pamäti I., Tido J. Gašpar

Lingua
Pubblicato
1998
product-detail.submit-box.info.binding
(Copertina rigida)
Ti avviseremo via email non appena lo rintracceremo.

Metodi di pagamento

Lingua
Slovacco
Formato
Copertina rigida
Pagine
286
ISBN10
8088753678
ISBN13
9788088753674
Serie
Prima pubblicazione
1998
Titolo originale
Pamäti I.
Descrizione
Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu a vzdelanie získaval v Rakove a Martine. V roku 1911 pracoval ako námorník na Jadranskom mori, od roku 1919 bol tajomníkom župy a od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1938 sa stal úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku a v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Autor prejavu, ktorý 29. augusta 1944 oznámil vstup nemeckých vojsk na Slovensko a vyzval obyvateľov, aby nekládli odpor. Tento prejav viedol k pasivite armádnych posádok na Slovensku. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie, na slobodu sa dostal až v roku 1958 po amnestii. V rokoch 1925 – 1927 bol dramaturgom Slovenského národného divadla a od roku 1922 redaktorom týždenníka Slovenský svet. Bol členom a tajomníkom Spolku slovenských spisovateľov a redaktorom edície Žatva. V rokoch 1938 – 1939 bol jedným z ideológov slovenskej štátnosti a vystupoval proti Slovenskému národnému povstaniu. Literárnu činnosť začal písaním článkov a krátkych próz, debutoval v roku 1920 zbierkou noviel. Vo svojich dielach sa zaoberal autobiografickými motívmi, citovými konfliktmi a sociálnou tématikou.