Bookbot

Zbohom, pán profesor

Maggiori informazioni sul libro

Keď James Hilton napísal spomienky starého profesora, tak by sme azda v podtitule mohli nazvať dielo Zbohom, pán profesor. . ., máloktorý čitateľ vtedy tušil, že autor má za sebou už viacero kníh. Kniha Zbohom, pán profesor sa stala známou a veľmi obľúbenou knihou, predovšetkým v Amerike, hociHilton je Angličan. Podľa nej bol aj natočený film, na ktorý sa mnohí rodičia ešte dobre pamätajú. Profesor latinčiny, všeobecne prezývaný Chips, prežil takmer celý život v Brookfielde. Pre neho i pre jeho mladých obyvateľov stal sa živým baedekrom všetkých pamätných udalosti, tak v gymnáziu, ako aj vo svete, stelesnením časti jeho histórie. Chipsove vtipy prenášali sa z jedného pokolenia študentov na druhé a jeho humor i tiché, nepatrné hrdinstvo počas náletov za prvej svetovej vojny posilňovali v žiakoch odvahu, udržiavali disciplínu. Ešte nikdy nezneli tak aktuálne Cézarove výboje, ako keď ich žiaci prekladali za výbuchov granátov a podania črepín. . . Veď vojny sa v podstate nezmenili... Hoci sa mnohé z Chipsových spomienok a príhod zdajú na pohľad vzdialené problémom dnešných mladých ľudí, čitateľ napokon s nesmiernym prekvapením zistí - že aj pred štvrťstoročím ľudia milovali, žili aj zomierali s tými istými myšlienkami, túžbami, ideálmi.

Acquisto del libro

Zbohom, pán profesor, James Hilton

Lingua
Pubblicato
1967
product-detail.submit-box.info.binding
(Copertina rigida)
Ti avviseremo via email non appena lo rintracceremo.

Metodi di pagamento

Titolo
Zbohom, pán profesor
Lingua
Slovacco
Pubblicato
1967
Formato
Copertina rigida
Pagine
72
Serie
Descrizione
Keď James Hilton napísal spomienky starého profesora, tak by sme azda v podtitule mohli nazvať dielo Zbohom, pán profesor. . ., máloktorý čitateľ vtedy tušil, že autor má za sebou už viacero kníh. Kniha Zbohom, pán profesor sa stala známou a veľmi obľúbenou knihou, predovšetkým v Amerike, hociHilton je Angličan. Podľa nej bol aj natočený film, na ktorý sa mnohí rodičia ešte dobre pamätajú. Profesor latinčiny, všeobecne prezývaný Chips, prežil takmer celý život v Brookfielde. Pre neho i pre jeho mladých obyvateľov stal sa živým baedekrom všetkých pamätných udalosti, tak v gymnáziu, ako aj vo svete, stelesnením časti jeho histórie. Chipsove vtipy prenášali sa z jedného pokolenia študentov na druhé a jeho humor i tiché, nepatrné hrdinstvo počas náletov za prvej svetovej vojny posilňovali v žiakoch odvahu, udržiavali disciplínu. Ešte nikdy nezneli tak aktuálne Cézarove výboje, ako keď ich žiaci prekladali za výbuchov granátov a podania črepín. . . Veď vojny sa v podstate nezmenili... Hoci sa mnohé z Chipsových spomienok a príhod zdajú na pohľad vzdialené problémom dnešných mladých ľudí, čitateľ napokon s nesmiernym prekvapením zistí - že aj pred štvrťstoročím ľudia milovali, žili aj zomierali s tými istými myšlienkami, túžbami, ideálmi.