Parametri
- 232pagine
- 9 ore di lettura
Maggiori informazioni sul libro
Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".
Acquisto del libro
Patriarchova jeseň, Gabriel García Márquez
- Lingua
- Pubblicato
- 2024
- product-detail.submit-box.info.binding
- (Copertina rigida)
Metodi di pagamento
Qui potrebbe esserci la tua recensione.
- Titolo
- Patriarchova jeseň
- Lingua
- Slovacco
- Autori
- Gabriel García Márquez
- Editore
- Slovart
- Pubblicato
- 2024
- Formato
- Copertina rigida
- Pagine
- 232
- ISBN10
- 8055666245
- ISBN13
- 9788055666242
- Serie
- Tag
- Narrativa, Classici, Morte, Letteratura spagnola, Realismo magico, Letteratura ispanoamericana, Vecchiaia, Regimi Totalitari, Caraibi, Letteratura colombiana, Romanzo su un dittatore
- Prima pubblicazione
- 1975
- Titolo originale
- El otoño del patriarca
- Valutazione
- 3,9 su 5
- Descrizione
- Téma samozvaného diktátora je typická, možno priam obsedantná téma v latinskoamerickej literatúre a objavuje sa v dielach mnohých spisovateľov. Kým niektorí autori si pri jej stvárnení volia presný dobový rámec, Márquez ju spracoval po svojom - využil paródiu a satiru, motívy a symboliku smrtibarokového obdobia. Charakteristický štýl rozprávania príznačný pre Sto rokov samoty zúžil na niekoľko bizarných motívov zo života dosadeného tyrana. Román prekvapí neúmerným zveličením obrazov a scén - v nových a nových obmenách sa hromadia obludné fikcie, krúžením deja a využívaním anachronizmov popiera lineárny čas, v ktorom logika akoby nebola potrebná a skutočnosť sa, obrazne povedané, rozpadá na kusy. Autor namiesto klasickej priamej reči prechádza od jednej románovej postavy k druhej, dokonca spája postavu rozprávača s inými postavami, a vytvára tak zvláštny obraz „reality".