Bookbot

Utrpenie z nezmyselného života

Valutazione del libro

Maggiori informazioni sul libro

Každá doba má svoju neurózu a potrebuje psychoterapiu. Dnes čelíme existenciálnej frustrácii, nie sexuálnej, a typický pacient trpí hlbokým pocitom straty zmyslu, čo súvisí s vnútorným prázdnom. Autor, skúsený neurológ a psychoterapeut Viktor E. Frankl, hovorí o existenciálnom vákuu. Naša doba sa vyznačuje tým, že človeku uniká zmysel vlastného bytia, čo vedie k utrpeniu. Frankl vysvetľuje vznik existenciálneho vákua takto: na rozdiel od zvieraťa človek nemá inštinkty, ktoré by mu automaticky určovali konanie. Navyše, moderný človek postráda tradície, ktoré by mu poskytli smerovanie. Tým pádom nevie, čo má robiť, a často ani to, čo vlastne chce. Následkom toho sa uchyľuje k konformizmu, robí len to, čo robia iní, alebo sa podrobuje požiadavkám okolia, čo vedie k totalitarizmu. Existenciálne vákuum má aj tretí dôsledok – neurotizmus. Okrem psychogénnych neuróz existujú aj noogénne neurózy, ktoré sa netýkajú len duševného zdravia, ale skôr duchovnej biedy, často spôsobenej pocitom bezzmyselnosti.

Acquisto del libro

Utrpenie z nezmyselného života, Viktor Emil Frankl

Lingua
Pubblicato
2013
product-detail.submit-box.info.binding
(In brossura)
Ti avviseremo via email non appena lo rintracceremo.

Metodi di pagamento

3,9
Molto buono
57 Valutazioni

Qui potrebbe esserci la tua recensione.

Titolo
Utrpenie z nezmyselného života
Lingua
Slovacco
Editore
LÚČ
Pubblicato
2013
Formato
In brossura
Pagine
128
ISBN10
8071149217
ISBN13
9788071149217
Serie
Prima pubblicazione
1977
Titolo originale
Das Leiden am sinnlosen Leben
Valutazione
3,9 su 5
Descrizione
Každá doba má svoju neurózu a potrebuje psychoterapiu. Dnes čelíme existenciálnej frustrácii, nie sexuálnej, a typický pacient trpí hlbokým pocitom straty zmyslu, čo súvisí s vnútorným prázdnom. Autor, skúsený neurológ a psychoterapeut Viktor E. Frankl, hovorí o existenciálnom vákuu. Naša doba sa vyznačuje tým, že človeku uniká zmysel vlastného bytia, čo vedie k utrpeniu. Frankl vysvetľuje vznik existenciálneho vákua takto: na rozdiel od zvieraťa človek nemá inštinkty, ktoré by mu automaticky určovali konanie. Navyše, moderný človek postráda tradície, ktoré by mu poskytli smerovanie. Tým pádom nevie, čo má robiť, a často ani to, čo vlastne chce. Následkom toho sa uchyľuje k konformizmu, robí len to, čo robia iní, alebo sa podrobuje požiadavkám okolia, čo vedie k totalitarizmu. Existenciálne vákuum má aj tretí dôsledok – neurotizmus. Okrem psychogénnych neuróz existujú aj noogénne neurózy, ktoré sa netýkajú len duševného zdravia, ale skôr duchovnej biedy, často spôsobenej pocitom bezzmyselnosti.